BRATISLAVA. Politickou stranou, ktorá podľa oficiálnych údajov najviac minula na kampaň pred vlaňajšími krajskými voľbami, bol Most.
Strana Bélu Bugára vynaložila na propagáciu svojich kandidátov 486.249 eur. Zákon stanovuje maximálny limit na pol milióna eur.
Most predbehol aj Smer
Na druhom mieste z hľadiska výšky výdavkov na kampaň skončil Smer (456.603 eur) a na treťom SaS (430.192 eur).
Nasledujú hnutie OĽaNO (297.933 eur), SNS (295.818 eur), ĽSNS (244.570 eur), mimoparlamentné strany SMK (237.655 eur) a KDH (128.170 eur) a napokon hnutie Sme rodina (84.085 eur).
Prečítajte si tiež: Číž zo Smeru: Pri personálnych zmenách by sme mali byť aktívnejší Čítajte Ostatné neparlamentné strany vynaložili hlboko pod 100.000 eur. Aspoň jedným eurom prispelo do kampane celkovo 24 politických subjektov. Dovedna dali na propagáciu kandidátov viac ako 2,8 milióna eur.
Spomedzi úspešných kandidátov na županov, ktorí boli na kandidátnej listine politickej strany či hnutia a viedli kampaň sami, najviac vynaložil košický župan Rastislav Trnka (99.743 eur).
Nasledujú predseda Trenčianskeho kraja Jaroslav Baška (65.792 eur), šéf Nitrianskeho kraja Milan Belica (34.902 eur), žilinská županka Erika Jurinová (32.321 eur) a predseda Trnavského kraja Jozef Viskupič (7033 eur).
Zo skupiny nezávislých kandidátov na županov uspel len predseda Banskobystrického kraja Ján Lunter.
Na kampaň dal 240.612 eur, zákonný limit je 250.000 eur. Bratislavskému županovi Jurajovi Drobovi (SaS) a prešovskému Milanovi Majerskému (KDH) platili kampane podporujúce politické strany.
Predvolebná kampaň
Podľa zákona je volebná kampaň akákoľvek činnosť politickej strany, hnutia, koalície politických strán a hnutí, kandidátov a tretích strán, za ktorú sa obvykle platí úhrada, smerujúca k propagácii ich činnosti, cieľov a programu za účelom získania volenej funkcie. Rozumie sa tým činnosť v prospech aj v neprospech uvedených subjektov.
Krajské voľby boli v sobotu 4. novembra. Predsedov a poslancov ôsmich samosprávnych krajov sme si volili piatykrát.
Predtým aj v rokoch 2001, 2005, 2009 a 2013. Prvýkrát však bola voľba predsedov krajov jednokolová, teda za predsedu bol zvolený kandidát, ktorý získal najviac platných hlasov.
V novembri však neboli krajskí predsedovia a poslanci zvolení na štyri roky ako dovtedy, ale až na päť. Ide o jednorazové opatrenie, vďaka ktorému sa následne v roku 2022 budú voľby do VÚC konať v rovnakom čase ako samosprávne.
