BRATISLAVA. Slovensko bude mať novú trestnoprávnu úpravu v oblasti boja proti terorizmu. Pripravilo ju ministerstvo spravodlivosti, ktoré zohľadnilo medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, názory odborníkov a rieši i niektoré problémy aplikačnej praxe.
Novela Trestného zákona, ktorá je v pripomienkovom konaní, preberá tiež európske pravidlá týkajúce sa procesných záruk pre deti, ktoré sú podozrivé či obvinené v trestnom konaní. Z ich výsluchu sa má kvôli zabezpečeniu ochrany vyhotovovať obrazovo-zvukový záznam.
Nový koncept
Prieskum: Slováci sa najviac boja terorizmu a sociálnych rozdielov Čítajte Rezort prichádza s novým konceptom, ktorý definuje cieľ terorizmu ako snahu "poškodiť ústavné zriadenie alebo obranyschopnosť štátu, narušiť alebo zničiť základnú politickú, hospodársku alebo spoločenskú štruktúru štátu alebo medzinárodnej organizácie, závažným spôsobom zastrašiť obyvateľstvo, alebo donútiť vládu alebo iný orgán verejnej moci alebo medzinárodnej organizácie, aby niečo konala, opomenula alebo strpela". Tieto znaky majú oddeľovať teroristické trestné činy od ostatných.
Pôvodná právna úprava obsahovala trestný čin terorizmu a niektoré formy účasti na terorizme. Nová úprava prináša viac samostatných skutkových podstát: trestný čin teroristického útoku, trestný čin niektorých foriem účasti na terorizme, trestný čin financovania terorizmu a nový trestný čin cestovania na účel terorizmu.
Vedenie výsluchu
Novela tiež dopĺňa spôsob zaznamenávania výsluchu obvineného, ktorý je mladší ako 18 rokov.
Zavádza sa tým ochrana detí, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými v trestnom konaní a nie sú vždy schopné pochopiť obsah výsluchov, ktoré sa s nimi vedú.
Ministerstvo navrhuje uskutočňovať výsluch obvineného mladšieho ako 18 rokov s využitím technických zariadení určených na záznam zvuku a obrazu.
Do slovenskej legislatívy sa transponuje aj európska smernica, ktorej cieľom je zabezpečiť účinný výkon práva na prístup k obhajcovi pre podozrivé a obvinené osoby v rámci konania o európskom zatykači.
Po novom majú mať k dispozícii obhajcu, ktorého budú hradiť členské štáty. Zavedenie spoločných minimálnych pravidiel má posilniť vzájomnú dôveru členských štátov v ich trestnoprávne systémy, a tým zlepšiť vzájomné uznávanie rozhodnutí v trestných veciach.
