Náraz zozadu ju odhodí rovno pod kamión. Potom príde čelná zrážka a potom... nepamätá si. Spamätá sa, až keď sa auto dokrúti, zastaví sa a skončí mimo cesty. Fúú, vydýchne si. Neviem, čo sa stalo, ale asi som prežila.
“V rokoch 2011 až 2015 bolo na českých cestách najviac dopravných nehôd pri teplote nad 28 °C.
„
Petra Kohútová cestovala pred dvoma rokmi v novembri na seminár na Táloch, ostávalo jej už len niekoľko posledných kilometrov. Mala tam stretnúť aj kamarátku, ktorá v ten deň oslavovala tridsiatku.
Do cieľa neprišla. Desať minút od dojazdu odbočovala na rovnej ceste doľava, no oproti sa blížil kamión. Vyhodila smerovku a keďže odbočovací pruh chýbal, zastavila uprostred cesty a čakala. V rádiu akurát hrali Love Me Like You Do od Ellie Gouldingovej, tak si zatiaľ ukazovákom ťukala po radiacej páke.
Čochvíľa by zaradila jednotku, lenže nemusela. Auto sa jej pohlo aj bez toho, aby stlačila plyn. Vozidlo prichádzajúce zozadu si ju totiž nevšimlo a v plnej rýchlosti do nej nabúralo. Pani vraj sledovala navigáciu, nie cestu pred sebou.
Keď sa tam pozrela, vo vzduchu už lietali úlomky svetiel, skla aj plastov, pískali pneumatiky a vystreľovali airbagy. Auto sa kotúľalo rovno pod kamión a odtiaľ vedľa cesty.
Prvá pomoc
Petra si to vybavuje presne. Mysľou jej prebleslo, že tam bude musieť zostať a seminár už nestihne. Namiesto toho zostalo iba ticho, tma a teplo.
„Keď som otvorila oči, ihneď som si chytila nohy, či nimi môžem hýbať a či vôbec žijem. Otvorila som dvere na aute, vyšla von a sadla si na zem. Auto som pre šok nevidela, rozpoznala som len dvere,“ opisuje Petra.
Podobne sa správali aj okoloidúci vodiči, akoby jej auto ani nezazreli. Nezastavili. Nechceli ostať v kolóne. Išli ďalej. Jedno auto prešlo po reflektore a rozprsknuté sklo letelo priamo na Petru. Čo teraz? Prišla za ňou až pani s vyštudovanou zdravotnou školou.
