PREŠOV. Osud rómskych komunít je jednou z kapitol hanby moderného Slovenska.
Uviedol to vo štvrtok prezident SR Andrej Kiska počas diskusie o začleňovaní Rómov do spoločnosti, ktorá sa uskutočnila v priestoroch dvorany Evanjelického kolégia v Prešove.
Prezident na nej diskutoval s odborníkmi na rómsku problematiku z rôznych oblastí.
Osud rómskych komunít - hanba Slovenska
Prezident v diskusii uviedol, že rómska otázka je jeden z najpálčivejších problémov krajiny.
“Budem chodiť po Slovensku ukazovať pozitívne príklady. Ukazovať, že sa to dá, že na to máme, stretávať sa so starostami a riaditeľmi škôl, ktorí si riešenie tohto problému zobrali za svoje. Je našou úlohou, aby sme si osvojili, že to chceme zmeniť a my to určite dokážeme.
„
„Rómovia tvoria zhruba desatinu obyvateľstva, v niektorých oblastiach dosahuje ich populácia až 50 percent. Mnohí živoria v osadách, chatrčiach bez teplej vody a elektriny, v nedôstojnej forme bývania,“ povedal Kiska.
Za hlavnú príčinu tohto stavu označil chudobu. „Dôsledkom chudoby je práve kriminalita, zlý zdravotný stav, nezamestnanosť a problémy v medziľudskom nažívaní.
Osud vylúčených rómskych komunít je jednou z kapitol hanby modernej Slovenskej republiky,“ uviedol na úvod prezident, podľa ktorého riešenie chudoby má byť jednou z priorít.
Agenda neschopných politikov a extrémistov
Ako dodal, exekutíva pri riešení rómskej problematiky je na pleciach členov vlády, najmä ministra vnútra. Ten však podľa Kisku naposledy ponúkol ako riešenia represívne opatrenia.
„To je tradičnou agendou neschopných politikov a extrémistov. Zvyšuje to napätie v spoločnosti. Je to fackou tým, ktorí sa snažia veci pohnúť a hľadať riešenia. Poriadok musí byť a zákony musia platiť pre všetkých. Žiadna represia však problém nevyrieši,“ uviedol prezident.
Tlak na politikov, práca s verejnou mienkou
Ten svoju úlohu pri riešení rómskej problematiky vidí v dvoch oblastiach. Tou prvou je vyvíjanie tlaku na politikov, aby prijímali účinné riešenia a druhou je práca s verejnou mienkou.
Kaliňák chcel „robiť poriadok v osadách“, no zatiaľ v nich robí len marketing Čítajte „Máme tu veľa negatívnych emócií a predsudkov. Často sa na nich priživujú politici. Existuje nedôvera a skepsa, že riešenia existujú,“ dodal Kiska.
Podotkol však, že existuje aj množstvo pozitívnych príkladov, na ktorých sa dá stavať.
„Budem chodiť po Slovensku ukazovať pozitívne príklady. Ukazovať, že sa to dá, že na to máme, stretávať sa so starostami a riaditeľmi škôl, ktorí si riešenie tohto problému zobrali za svoje. Je našou úlohou, aby sme si osvojili, že to chceme zmeniť a my to určite dokážeme,“ dodal Kiska.
Výchova, vzdelanie, zamestnanie
Dôležité pre riešenie rómskej problematiky sú podľa prezidenta výchova a vzdelanie, riešenie problému nelegálnych osád a zamestnanosť Rómov, kde je problémom nedostatočná kvalifikácia, ale aj predsudky u zamestnávateľov.
Niektorí poslanci si vedia predstaviť internátnu výchovu rómskych detí Čítajte Práve týmto témam sa diskusia v Prešove venovala. Podľa jedného z diskutujúcich, kultúrneho antropológa a spoluautora Atlasu rómskych komunít Alexandra Mušinku, rýchle, univerzálne a lacné riešenia rómskej problematiky neexistujú.
„Toto je problém, ktorý dlhodobo vznikal a dlhodobo bude trvať náprava,“ skonštatoval.
Prekážkou sú predsudky
Problémom podľa neho je, že v spoločnosti existuje množstvo zaužívaných neprávd, stereotypov a predsudkov. Týkajú sa napríklad veľkého počtu Rómov, ktorí však reálne tvoria len 7,5 percenta obyvateľstva.
Väčšina ich nežije v osadách, ale medzi majoritnou spoločnosťou. Najväčšími majiteľmi pozemkov nelegálnych osád nie sú súkromní vlastníci, ale samotní Rómovia a mestá a obce.
Preceňuje sa podľa neho aj dopad Rómov na sociálny systém, ktorý tvorí iba pol percenta rozpočtu. Vyvracanie týchto stereotypov je podľa neho dlhodobým procesom.
„Vieme, ako to funguje, ale nie veľmi vieme, ako proti tomu bojovať. Je množstvo pozitívnych príkladov, ale tie nie sú zaujímavé pre bulvárne médiá,“ dodal.
Zároveň ocenil diskusiu, ktorá sa v Prešove uskutočnila.
„Diskusie s najvyššími predstaviteľmi a špičkami spoločnosti majú pozitívny efekt. Ak budú najvyšší predstavitelia prezentovať objektívnu realitu a nebudú mať populistickú rétoriku, tak sa celý problém očistí a začne sa naňho dívať racionálne,“ uzavrel Mušinka.
