BRATISLAVA. Údržba mostov na slovenských cestách II a III. triedy je dlhodobo zanedbaná, na opravy chýbajú financie a neexistuje systémový prístup v oblasti správy a údržby ciest vrátane mostov.
Vyplýva to z odbornej štúdie Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ).
Zlý stav mostov a ciest
Najväčší podiel mostov v kategóriách zlý, veľmi zlý a havarijný bol evidovaný v Bratislavskom a Žilinskom kraji. TASR o tom informovala hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková.
Kontrolórov zaujímalo, či sú verejné prostriedky na výstavbu, opravu a údržbu mostov vynakladané efektívne a či je ich dostatok.
Ku koncu roka 2016 bolo na cestách II. a III. triedy 5439 mostov, z ktorých v zlom, veľmi zlom a havarijnom stave bolo až 592, pričom 82 z nich do tejto kategórie pribudlo v rokoch 2013 až 2016.

K zhoršovaniu stavu prispievajú aj odkladané rekonštrukcie mostov za hranicou životnosti. Mnohé stavby boli totiž postavené v období krátko po druhej svetovej vojne a v súčasnosti sa blížia k hranici svojej technickej životnosti.
"Za ostatných 25 rokov bolo pritom na cestách II. a III. triedy postavených len približne 100 mostov, čo predstavuje dve percentná z ich súčasného celkového počtu. Vek takmer tretiny mostov (1733 mostov) presahuje 65 rokov, uvádza evidencia Slovenskej správy ciest. Zároveň sú dnes tieto cestné stavby výrazne preťažované nákladnou dopravou," priblížila Bolech Dobáková.
Podľa zistení kontrolórov sa zaťaženie týchto ciest vrátane mostov ešte zvýšilo po zavedení mýtneho systému na cestách I. triedy v roku 2014.
Rizikové faktory
NKÚ v štúdii identifikoval tri rizikové faktory, ktoré brzdia modernizáciu mostných objektov, a to strategické postupy, podfinancovanie a procesy používané pri výbere mostov na výstavbu, opravu a údržbu.

Napriek tomu, že počet mostov v zlom, veľmi zlom a havarijnom stave tvorí takmer 11 percent z celkového počtu, v Strategickom pláne rozvoja a údržby ciest II. a III. triedy je zahrnutých len desať projektov na realizáciu rekonštrukcie mostov.
"Ukazuje sa, že strategické materiály sa podstatnou mierou zaoberajú len cestami a v nedostatočnej miere reflektujú problematiku mostných objektov," podotkla Bolech Dobáková. NKÚ tak konštatuje, že neexistuje systémový prístup v oblasti správy a údržby ciest vrátane mostov.
V sledovanom období sa do výstavby a rekonštrukcie mostov na cestách II. a III. triedy investovalo približne 15 miliónov eur, čo sú približne tri percentá z celkových výdavkov na cesty tejto kategórie vrátane mostov.
Zo zistení kontrolórov vyplýva, že pri súčasnom nastavení systému financovania výstavby, opravy a údržby mostných objektov nemožno zastaviť zhoršovanie ich prevádzkového stavu a ani samotný rozpočet verejnej správy na rok 2018 nevytvára predpoklady na zlepšenie tohto vývoja.
Bratislavský kraj tvrdenia úradu odmieta
Riaditeľ odboru dopravy Úradu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Ladislav Csáder v reakcii na správu NKÚ uviedol, že v Bratislavskom kraji nie je na cestách II. a III. triedy ani jeden most v havarijnom stave.
Csáder pre TASR uviedol, že v predchádzajúcich rokoch BSK riešil niekoľko mostov, ktorých stav sa blížil havarijnej situácii a most v Zálesí, ktorý naozaj bol v havarijnom stave.
"Tento most sme však kompletne zrekonštruovali," povedal o mostnom objekte, ktorý kraj odovzdal do užívania na začiatku roka 2015. Priznal, že v súčasnosti je niekoľko mostov v zlom stave, pričom najhoršia situácia je v Malackách. "Tento most budeme opravovať v tomto roku," informoval.
Csáder upozorňuje, že mosty sa opravujú a modernizujú podľa finančných možností kraja. Zdôraznil, že pri analýze a hodnotení súčasného stavu mostov je potrebné zohľadniť aj to, v akom stave sú v súčasnosti v porovnaní s tým, v akom stave ich kedysi dostali samosprávne kraje do svojej správy.
Dodržiavajú predpisy
Csáder odmietol tvrdenie NKÚ, že samosprávne kraje pri údržbe mostných objektov nevyužívajú diagnostiku mostu.
Aj v tomto ohľade NKÚ spomína Bratislavský kraj ako región, kde sa v rokoch 2013-2016 ani raz nevyužil inštitút diagnostiky mostov.
"Bratislavský samosprávny kraj dodržuje všetky platné predpisy. Minimálne raz ročne preveruje stav mostných objektov, sledujú sa a evidujú problémy a podľa stavu sa prijímajú opatrenia," zdôraznil.
"Ja osobne by som bol veľmi rád, ak by boli všetky mosty v bezchybnom až veľmi dobrom stave, no to by si žiadalo aj viac peňazí, ktoré máme momentálne k dispozícii," dodal.