BRATISLAVA. O tom, koľko peňazí bude mať politická strana v rozpočte na ďalší rok, alebo kto bude na najvyšších miestach volebnej kandidátky by nemal rozhodovať len jej líder alebo úzka skupina okolo neho, ale väčší počet členov, myslí si predseda Mosta-Hídu Béla Bugár.
Niekoľkonásobok počtu týchto členov by podľa neho mal tvoriť širší snem, ktorý by rozhodoval napríklad o obsadení pozícií vo vedení strany. Postupy by kontrolovali ďalší členovia, ktorí by boli mimo týchto straníckych orgánov.

Ich sčítaním by vzniklo číslo, ktoré by znamenalo najmenší možný počet členov, aký by strana musela spĺňať. Ak by toľko členov nemala, nemohla by kandidovať v parlamentných voľbách - tak si Bugár predstavuje úpravu pravidiel na vznik politických strán.
Nesúhlasí s návrhom SNS, aby bol v novele zákona priamo napísaný limit na počet členov strany či hnutia. Predseda SNS Andrej Danko spomínal pred časom, že by malo byť povinné, aby strana mala najmenej 500 členov.
"Nevylučujem kompromis. Je to o zodpovednosti. Veď čo je to za stranu, kde si dvaja, traja ľudia určia, kde idú peniaze na fungovanie politickej strany," hovorí Bugár s tým, že úprava pravidiel má zmysel. Spomína napríklad hnutie OĽaNO, ktoré má 13 členov.
Bugárov návrh by bol však v praxi podobný ako Dankov. Predsedníctvo by podľa neho mohlo mať napríklad 10 členov, od neho by sa odvíjal počet členov republikovej rady a snemu. S členmi kontrolných orgánov by stranu tvorilo najmenej dvesto ľudí.