BRATISLAVA. Predseda Národnej rady SR Andrej Danko a predseda Národného zhromaždenia Arménska Ara Babloyan sa v pondelok zhodli na potrebe odsúdenia genocídy a zdôraznili, že to bol zločin smerovaný voči celému ľudstvu.
Uznanie a odsúdenie podobných zločinov je dôležité pre ich prevenciu do budúcna. Uviedol to po oficiálnom prijatí na Bratislavskom hrade Babloyan.
Popieranie genocídy mimo zákon
Slovensko podľa neho patrí medzi štáty, v ktorých národná rada, okrem uznania a odsúdenia arménskej genocídy, prijala zákon zavádzajúci trestnoprávnu zodpovednosť pre tých, ktorí popierajú genocídy.
„V rámci debát sme sa tiež venovali potrebe mierového riešenia otázky Náhorného Karabachu, pod záštitou spolupredsedov Minskej skupiny OBSE,“ uviedol Babloyan.
Dobré ráno: Chystá Danko potichu zásah do slobodnej súťaže politických strán? Čítajte Babloyan uviedol, že neobišli ani Dohodu o komplexnom a rozšírenom partnerstve medzi EÚ a Arménskom, podpísanú 24. novembra 2017, ktorá otvára novú etapu vo vzťahoch medzi Arménskom a Európskou úniou.
„Dohoda je založená na spoločnej oddanosti demokracii, právnemu štátu a ľudským právam,“ pripomenul.
Dodal, že Dohoda bude slúžiť ako osnova pre všestranné partnerstvo vo všetkých oblastiach predstavujúcich spoločné záujmy, a stane sa najlepšou zárukou spoločného záväzku vyvíjať úsilie pre pozdvihnutie vzťahov medzi Arménskom a EÚ na novú úroveň.
Tiež očakáva, že Slovensko poskytne podporu procesu pre liberalizáciu vízového režimu schengenského priestoru pre občanov Arménskej republiky.
Jubilejné výročia
Podľa Babloyana krajiny sformovali veľmi vrúcne vzťahy, založené na spolupráci v rôznych oblastiach a na politickom dialógu. Zároveň zablahoželal Slovensku, ktoré tento rok oslavuje sté výročie prvej Československej republiky.
„Prajem Slovensku blahobyt a šťastie. Je symbolické, že v tomto roku je aj sté výročie prvej Arménskej republiky. Náš národ, časť ktorého v počte 1,5 milióna bola zmasakrovaná pri genocíde v roku 1915, len o tri roky v sebe našiel silu pre obnovenie svojej štátnosti, ktorá po stáročia bola zničená,“ povedal.
Priblížil, že dnes s Dankom hovorili o otázkach budúcej spolupráce medzi oboma krajinami, ktoré sa týkali celého spektra medzištátnych vzťahov, vrátane parlamentného dialógu. Obaja vyzdvihli dôležitosť aktívnej spolupráce medzi našimi skupinami priateľstva.
„Dotkli sme sa aj bilaterálnej spolupráce v rámci rôznych medzinárodných a medziparlamentných organizácií,“ dodal.
Parlamentné vzťahy medzi oboma krajinami sú podľa Andreja Danka veľmi aktívne. Stále však existujú aj ďalšie možnosti spolupráce na úrovni parlamentných výborov, predovšetkým medzi Výborom NR SR pre európske záležitosti, Zahraničným výborom NR SR a ich partnerskými výbormi v Národnom zhromaždení Arménska.
Samozrejme potenciál pre diskusiu a identifikáciu konkrétnych tém spoločného záujmu majú aj skupiny priateľstva existujúce v oboch našich zákonodarných zboroch.
„Vzťahy medzi oboma krajinami sú priateľské, bezproblémové a majú potenciál ďalšieho rozvoja. Máme záujem na ďalšom rozvoji otvorených a pragmatických vzťahov. Existuje potenciál na rozvoj dynamických obchodno-ekonomických vzťahov a treba ho využiť,“ referoval po oficiálnom prijatí na Bratislavskom hrade.
Po prijatí si obaja predsedovia uctili pietnym aktom kladenia vencov k Pamätníku obetiam arménskej genocídy obete tohto masakru. V popoludňajších hodinách si zase obe parlamentné delegácie pietnou spomienkou uctia obete Slovenského národného povstania pri pamätníku Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrice.
