Nebol tu tri roky. Keď sa po hlavnej stanici v Bratislave prechádza dnes, s úsmevom ukazuje všetky miesta, kde prespával: na kartónoch za kríkmi, vo výklenkoch, v kaviarni, v čakárni, v miniatúrnej záchodovej kabínke. Posediačky.
Lavičky pred budovou sú už všetky predelené tak, aby sa na nich nedalo ležať. „Už je to za mnou, tak som vysmiaty,“ vysvetľuje Rudolf Ištok, ktorého všetci volajú Rudy. Na nedôstojné chvíle už dokáže spomínať s nadhľadom.
Najznámejší falošný predajca časopisu Nota bene tu strávil desať rokov. „Bol som taký šašo, vždy som si nejako zohnal peniažky,“ rozpráva Rudy.
Pomáhal stánkarom s nosením tovaru, policajtov zas upozornil, ak sa dialo niečo nepatričné, cestujúcich zabával pri čakaní na vlak. „Aj keď som bol, aký som bol, vždy som bol slušný, pozorný a oni na oplátku pomáhali mne,“ vysvetľuje, ako sa mu darilo prežiť na ulici.
Policajti mu dávali svoju desiatu, poznali ho všetci taxikári a jeden z nich mu dokonca zachránil život, keď sa tak opil, že musel ísť do nemocnice.
Zlaté staré časy
Bufet, ktorého vedúci Julo ho podržal najviac, je stále na svojom mieste. Zafajčený malý lokál plný štamgastov má nad výčapom tabuľku s nepatrične pôsobiacim nápisom „Dream and Relax“. Snívajte a relaxujte.
