BRATISLAVA. Klamanie Nemcov o židovskom pôvode ukrývanej rodiny, čítanie vládnej korešpondencie či sprevádzanie prenasledovaných lesnými cestami. Záchrancovia Židov počas holokaustu, ktorí tento rok získali ocenenie Spravodliví medzi národmi, preukázali odvahu aj vynaliezavosť.
„Jediná vec, ktorú môžeme dnes urobiť, je pripomenúť si ich s veľkým obdivom a uznaním a dúfať, že sa môžeme učiť z ich mimoriadne jedinečného osobného príkladu, pretože skutočne boli Spravodliví medzi národmi,“ povedal vo svojom prejave Zvi A. Vapni, veľvyslanec štátu Izrael v Slovenskej republike.
Cena odvahy v temnote narastá Čítajte Izrael tento rok ocenil manželov Adama a Máriu Fiačanovcov a ich dcéru Máriu Hradskú, Juraja Holčíka, Adama Bombu, Jozefa Kisela, Štefana Tarcalu, Vasiľa Kyjovského, Ľudovíta Repáša, Jána Balciara, Jána a Katarínu Ozvaldových.
V stredu tak oficiálne získali titul „Spravodliví medzi národmi“ a ich mená budú vytesané do Múru Cti v Záhrade Spravodlivých v areáli pamätníka Jad Vašem v Jeruzaleme.
Pripojili sa tak k ďalším 563 Slovákom, ktorí získali toto ocenenie za záchranu Židov počas druhej svetovej vojny.
Židov predstavili Nemcom
Rodina Wiliama a Zlatice Friedmanovcov mala štyroch synov a dcéru. Davida, Bezalela, Josefa, Alexandra a Lilu. Rodine sa podarilo ujsť pred deportáciami do Tatier, kde William postavil bunker. Jedného dňa nemecké hliadky bunker objavili, no rodine sa opäť podarilo ujsť.
Vystriedali niekoľko úkrytov, až kým sa neubytovali u rodiny Fiačanovcov priamo vo svojom dome v obci Galovany.
V dedine bola jednotka nemeckej armády, ktorej veliteľ sa chcel ubytovať priamo u Fiačanovcov. Hlava rodiny Adam Fiačan sa preto rozhodol zariskovať a veliteľovi sám iniciatívne predstavil rodinu, ktorú vydával za svojich príbuzných utekajúcich pred hrôzami vojny.
Veliteľ mu uveril a obe rodiny tak žili spoločne pod jednou strechou až do odchodu Nemcov z dediny.
Šikovný policajt
Adam Bomba, policajt z Bardejova, využil svoju dobrú znalosť mesta pri premiestňovaní bardejovských Židov z jedného úkrytu do druhého a pomáhal im tak pri ukrývaní.
Židov skrýval aj vo svojom vlastnom dome. Pán Bomba bol tiež veľmi vášnivý poľovník a veľmi dobre poznal miestny les. Spolu so svojím sedemnásťročným synom ukrýval bardejovských Židov v priľahlých dedinkách.
Dozoroval evanjelickú cirkev: Prekáža mi, keď fašisti zneužívajú Štúrove výroky Čítajte Svedkovia hovoria, že Adam Bomba viackrát zasiahol, keď Hlinkove gardy bezdôvodne bili Židov. Tiež pomohol zachrániť Židov z vlakových transportov, keď im otvoril vagón a umožnil im tak útek.
Arizátor skrývajúci Židov
Štefan Tarcala pomohol viacerým Židom, ktorí sa ukrývali v pivnici a v obchode na hlavnom námestí v Bardejove. Obchod s pivnicou patril Moše Neumannovi a Tarcala ako arizátor, tento majetok dostal.
Priestory však využíval na ukrývanie židov vrátane Neumannovcov. Nosil im jedlo, vodu a staral sa o nich až do konca vojny.
Poštár, ktorý čítal listy
Jozef Kisel, ktorý pracoval ako poštár, mal prístup k listom adresovaným vláde a vedel tak, kto bude deportovaný do koncentračného tábora v Osvienčime. Vďaka týmto informáciám varoval prenasledované rodiny, aby sa včas ukryli alebo utiekli.
Židov tiež ukrýval u seba doma. Jedným z nich boli Abraham Grussgott, ktorého potom nakontaktoval na Adama Bombu, ktorý ho tiež ukryl do Neumannovej pivnice.
Grussgottovi pomohol aj ďalší ocenený Vasiľ Kyjovský, ktorý Židov ukrýval vo svojom dome v dedine Hrabské.
Chalupa v horách
Keď nemeckí vojaci a ich slovenskí spojenci začali vykonávať prehliadky a rozpútali represie, veľa obyvateľov Klenovca opustilo mesto a utieklo do neďalekých hôr. Dve rodiny Weisbergovci a Schönfeldovci prišli za kazateľom Čermákom a u neho aj zostali.
Keď Ján Balciar, obyvateľ Klenovca, prišiel varovať kazateľa, aby odišiel so svojou rodinou do hôr, naliehal, aby jeho židovskí spoločníci mohli ísť s ním. Ján Balciar sa vydal na veľmi nebezpečnú cestu do svojho príbytku v horách spolu so svojou tehotnou manželkou a dvoma deťmi, s kazateľom Čermákom a jeho rodinou, a tiež s Ignácom a Margou Weissbergovcami a ich 9-ročnou dcérou Vierkou. Na druhý deň prišli Imanuel a Johanna Schönfeldovci.
Nemecké vojská prehľadávali okolie čoraz častejšie a raz sa dostali až k Balciarovej chalupe. Ako dôvod, prečo je na chalupe toľko ľudí, im kazateľ Čermák povedal, že sa zhromaždili na krstinách a pre vojnu sa nemohli vrátiť domov. Neskôr k nim ešte pribudla jedna židovská žena. Títo šiesti Židia zostali spolu s ich záchrancami na chalupe až do konca vojny.
Medzi prasiatkami
Po potlačení Slovenského národného povstania, koncom augusta 1944, Nemci posilnili svoje pozície v krajine, čo znamenalo väčšie nebezpečenstvo pre Židov a bolo nevyhnutné nájsť si úkryt.
Deväťročný David Sivor so svojou starou mamou, dvoma strýcmi a sesternicou našli útočisko v malom domčeku u rodiny Ozvaldových v Podunajských Biskupiciach. David sa skamarátil so synom Ozvaldovcov. Spolu chodievali na roľu zbierať uhorky alebo hnojivo od kráv. Davidova mama pracovala v tom čase na falošné papiere ako kuchárka v nemocnici pri kostole sv. Alžbety.
Jedného dňa na dvere Ozvaldovcov zaklopali gardisti. David rýchlo skočil do prasačinca medzi množstvo malých prasiatok, ktoré ihneď začali kvičať.
Potom však prasiatka začali lízať Davidovi prsty, utíšili sa, a tak sa stalo, že ho gardisti nenašli. V ten deň však gardisti odviedli celú Davidovu rodinu a neskôr ju aj deportovali.
David opustil rodinu Ozvaldových a presunul sa postupne do dvoch iných úkrytov. S niekoľkými ostatnými členmi rodiny vrátane matky sa stretli až po vojne.
