Kňaz Juraj Holčík bol všestranne nadaný človek, ktorý vďaka znalosti nemčiny mohol pomáhať partizánom v tyle nepriateľa, spomína jeho syn Ján Holčík, ktorý mal vtedy šesť rokov. Keďže počas vojny jeho otec zachránil viacerých Židov, v stredu si za otca prevzal ocenenie Spravodliví medzi národmi. Holčík ako bývalý generálny dozorca evanjelickej cirkvi augsburského vyznania hovorí, že jeho cirkev sa s antisemitizmom vo svojich radách dávno vyrovnala.
Ako prebiehalo prihlásenie vášho otca na toto ocenenie?
„Pred troma rokmi som sa zoznámil v Piešťanoch s jedným židovským turistom a medzi rečou som mu spomenul môjho otca.
On sa toho ujal, po dvoch mesiacoch ako sme si písali si vypýtal podklady v angličtine. V januári minulého roka mi prišlo oznámenie, že môj otec bude medzi spravodlivými, ale keďže bolo pár dní po slávnostnom oceňovaní, tak sa to presunulo na tento rok.“
Cena odvahy v temnote narastá Čítajte Ako si spomínate na vojnu?
„Bol som malý chlapec, keď skončila vojna, mal som len osem rokov. Pamätám si, že na našej záhrade boli zakopaní Nemci.
S kamarátom Paľom, synom kňaza Jána Bakoša, sme im chodili kradnúť benzín. Mali zakopané sudy a my sme ich vypúšťali do fľašiek. Neviem prečo nám to napadlo, ale robili sme veľa takýchto vylomenín, zbierali sme muníciu a podobne. Bol to adrenalín.
Takisto si pamätám, ako sme raz našli útočný granát a snažili sme sa ho kameňom otvoriť. Našťastie nás našiel otec. Vtedy som dostal životnú bitku remeňom, tri dni som si nesadol. Ale keby prišiel o niekoľko sekúnd neskôr, nemuseli sme už žiť.“
Zažili ste aj nemecké bombardovanie?
