Orientálny koberec na starých parketách pôsobí, akoby ste niekomu vošli do obývačky. Pritom je to len tajný bar v centre Bratislavy, kde sa schádzajú turisti zvyknutí na vysoké ceny a domáci, ktorí si na sedemeurový kokteil zarobia za pár minút. Nuž čo, peniaze medzi ich slabé stránky nepatria.
Slovenka Katarína Němcová vojde do podniku cez drevenú skriňu a rozhliadne sa. Všetky stoly sú obsadené, len pri pulte je osamote akýsi štyridsiatnik. Biela košeľa, zvrchu dva rozopnuté gombíky, musel to byť ťažký deň. Katarína sa nakloní k barmanovi s otázkou, či majú niečo voľné, pritom si len prezerá pánovu ruku. Žiadny prsteň. Prihovorí sa.
„Dobrý večer, pane. Prepáčte mi moju trúfalosť, ale nedá mi nespýtať sa. Ako to, že taký sympatický a charizmatický džentlmen sedí takto večer sám pri bare?” začne skúmavo a skromne sa na neho usmeje.
„Čo vás to zaujíma?“ zháči sa.
„Ach, prepáčte, ani som sa nepredstavila,“ hľadí mu priamo do očí a spomenie si na slová bývalého šéfa, ktorý tvrdil, že ak potenciálny klient povie nie, znamená to ešte nie. Pokračuje.
„Moje meno je Katarína Němcová a som schopná nájsť vám presne takú partnerku, akú hľadáte a potrebujete. Keby ste mali obrúčku, nedovolila by som si osloviť vás. Také veci nerobíme. Ste zadaný?“ ide rovno na vec a podáva mu vizitku.
„Vyzerám nezadaný?“ spýta sa jej, kým ona premieta: ďalšia typická mužská hra s egom.
„Hm... Určite pôsobíte ako niekto, kto nebude dlho nezadaný,“ vyvlečie sa z odpovede, prisadne si k nemu a debata pokračuje ďalej.
Vstupenka za 1200 eur
Je streda deväť hodín večer a mladá Slovenka pricestovala do Bratislavy hľadať slobodných mužov.
