BRATISLAVA. Na riešenie smogových situácií, aké sa tento rok opakovali v Jelšave alebo Martine, sú potrebné ráznejšie systémové zmeny.
Myslia si analytici z Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) pri ministerstve životného prostredia.
Inštitút radí presnejší monitoring, kontrolu aj menších a malých spaľovacích zariadení, kvóty na znečisťujúce látky, pri ktorých Slovensko nespĺňa limity a možnosť obmedzovania prevádzok pri smogových situáciách.
Na zhoršenú kvalitu ovzdušia v Jelšave, Prešove a Žiline koncom januára upozornil Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ).
Za nepriaznivú situáciu v Jelšave a Žiline môžu podľa ústavu najmä vysoké emisie PM10 z vykurovania pevným palivom a z ďalších lokálnych zdrojov.
Za veľkú časť znečistenia môžu domácnosti, ktoré v zastaraných kotloch spaľujú tuhé palivá.
Ministerstvo preto vo svojej Envirostratégii 2030 navrhuje podporovať výmenu starších kotlov za nové.
Niektoré domácnosti však v kotloch spaľujú aj odpad, čo zákon zakazuje.
Smogová situácia v Prešove trvá. Ako to vyzerá v centre mesta Čítajte "Ekonomická situácia nemôže byť jediný dôvod, prečo rešpektovať porušovanie zákona, ktoré vedie k ohrozeniu zdravia. Okrem toho mnohí ľudia pália odpady v krboch a kotloch len preto, že nemajú dostatok informácií o následkoch alebo sa im proste nechce venovať triedeniu odpadov," vysvetľuje Pavol Široký z IEP.
Znečistené ovzdušie sa na Slovensku podľa Európskej environmentálnej agentúry podpisuje pod viac ako 5600 predčasných úmrtí ročne.
