Módna vlna, ktorá je aj životnou filozofiou

Keď Alžbeta Sopušková ako štvrtáčka videla svoju vždy bielovlasú mamu náhle so zafarbenými vlasmi nahnedo, doslova vybuchla: „Ty nie si moja mama, už ťa nemám rada!“
Dodnes sa za to hanbí. „Mama bola hrdá, že už nebude vyčnievať so šedivými vlasmi a ľudia ju nebudú považovať za staršiu. Ale mne akoby niekto ukradol mamu,“ spomína dlhoročná majiteľka cestovnej kancelárie, sprievodkyňa a historička.
Sopušková začala šedivieť už v štrnástich rokoch, podobne mladá ako jej mama. Nezáležalo jej na tom a šedín postupne pribúdalo. Urobila to, čo sa jej zdalo najpraktickejšie: vlasy si nefarbila. Bola medzi ženami výnimkou, pretože ešte celkom nedávno sa šediny brali ako chybička krásy. Dnes ich hrdo nosia aj tridsiatničky či hollywoodske hviezdy.
Ako boháči hľadajú lásku

Je streda deväť hodín večer a mladá Slovenka pricestovala do Bratislavy hľadať slobodných mužov.
Nie pre seba, ale pre klientov. Pred štyrmi rokmi založila vlastnú zoznamovaciu agentúru Find L'Amour, zameriava sa na prominentných klientov z celého sveta, v tíme má desať ľudí a pobočky v šiestich mestách. Praha, Londýn, New York, Dubaj, Viedeň a Moskva.
Jej agentúru využívajú predovšetkým tí, ktorí nemajú čas mať čas a radšej si zaplatia najmenej 1200 eur, aby im našla vhodného partnera. Nech to znie akokoľvek zvláštne, dá sa to.
Príbeh muža, čo žil desať rokov na stanici

Nebol tu tri roky. Keď sa po hlavnej stanici v Bratislave prechádza dnes, s úsmevom ukazuje všetky miesta, kde prespával: na kartónoch za kríkmi, vo výklenkoch, v kaviarni, v čakárni, v miniatúrnej záchodovej kabínke. Posediačky.
Lavičky pred budovou sú už všetky predelené tak, aby sa na nich nedalo ležať. „Už je to za mnou, tak som vysmiaty,“ vysvetľuje Rudolf Ištok, ktorého všetci volajú Rudy. Na nedôstojné chvíle už dokáže spomínať s nadhľadom. Najznámejší falošný predajca časopisu Nota bene tu strávil desať rokov. Keď ho dnes stretávajú starí známi, nespoznávajú ho. Pretože Rudy úplne otočil svoj život.
Keď sa človek prebudí, no nemôže sa pohnúť

Zobudil ju pocit chladu. Keď sa chcela zababušiť do prikrývky, uvedomila si, že sa nemôže hýbať. Zachvátila ju panika. Čo sa s ňou deje? Prečo je jej telo paralyzované? Snažila sa zdvihnúť ruky. Nič. Jej hlava bola prikovaná o vankúš, jej telo zamrzlo.
Potom pocítila tlak na hrudi. Čím viac panikárila, tým ťažšie sa jej dýchalo. Pokúsila sa kričať, no ako v zlom horore z nej nevyšla ani hláska. Nemohla hýbať očami a nemala inú možnosť než pozerať hore, do tmy.
Jennifer Hassan pre Washington Post opísala, aký je život so spánkovou paralýzou.
Suchý škótsky humor narazil na Sagana

Prečo fanúšikovia obdivujú profesionálnych cyklistov? Zväčša je len jedno vysvetlenie – jedia ako vtáky držiace diétu, trénujú ako fanatici, súťažia, akoby to bol ich posledný deň na zemi a snažia sa nerobiť a nehovoriť veci, ktorými by mohli uraziť súperov. A predovšetkým – a to je veľmi dôležité – usilujú sa o to, aby cyklistika nevyzerala príliš jednoducho.
A potom je tu Peter Sagan. Alebo Peter Veľký, ako mu hovoria fanúšikovia. Rozprávkový športový princ, ktorý môže niekedy vyzerať tak, že ho do športu vrhli cyklistickí bohovia preto, aby si z toho celého spravili posmech. Tak rozmýšľa o slovenskom šampiónovi John E. Dunn. Prichádza s nevšedným pohľadom.
Pozrite sa, ako vyzerá mikrodom pre dvoch

Má tvar vajíčka a zvonku vyzerá robustne. Keď vojdete cez malé dvere, ocitnete sa v drobnej kuchynke. Po pravej strane máte časť, v ktorej sa spí a pracuje a pred vami zostanú dvere do spojenej toalety a sprchy. Mobilný ekologický domček Ecocapsule od slovenských tvorcov napriek tomu nepôsobí stiesnene.
Projekt predstavila skupina architektov prvýkrát pred tromi rokmi. Odvtedy Ecocapsule zaujal v Japonsku, Austrálii či v Hollywoode.
Pozrite sa, ako vyzerá úplne prvý vyrobený kus, ktorý musel na strechu jednej z bratislavských budov vyniesť vrtuľník.

Beata
Balogová
