Čo hovoríte na to, že Česi si opäť zvolili za prezidenta vulgárneho Miloša Zemana, ktorý si kampaň postavil na strachu ľudí z utečencov?
„Vnímam to ešte pesimistickejšie. Utečenci a nahnanie strachu je jedna vec, ale stále sú to iba prostriedky, ktoré niekto využíva či zneužíva.
Mňa na tom najviac desí moment sebaočarenia, ktorý pokladám za neobyčajne deštrukčnú záležitosť. Čím väčšiu funkciu má človek v sebaočarení, tým viac napácha zla. České voľby na mňa presne tak pôsobia.“
Martin Huba
- je slovenský herec a divadelný režisér. Pôsobí v Činohre SND, hosťuje v Prahe aj v Brne. Za réžiu Tančiarne získal cenu divadelnej kritiky Dosky 2001. Pôsobí ako pedagóg na Vysokej škole múzických umení. V roku 2017 mu prezident Andrej Kiska udelil štátne vyznamenanie.
Čoho sa môže dopustiť človek v sebaočarení?
„Sebaočarenie spôsobuje, že považujem za nepotrebné vzdelávať sa, strácam empatiu, myslím si, že mám patent na pravdu.
Mohol by som pokračovať desiatkami ďalších nebezpečenstiev, ktoré majú nedozerné následky, ak sa skumulujú v osobe s veľkou mocou. Ak som sebou očarený, nepočujem, čo druhý rozpráva, steká to po mne ako po igelite.
Veľmi nemilo ma prekvapilo, že nebezpečenstvo sebaočarenia nebolo takým strašiakom pre 51 percent českých voličov. Spoločenské vedomie českého voliča som považoval za kvalitnejšie. Vulgárnosť je len sekundárnym javom sebaočarenia.“
Zdá sa však, že vulgárnosť politikov ľudí neodrádza, ale skôr priťahuje. Vidíme to aj na Slovensku. Prečo je to tak?
„Nezúžil by som to len na politikov. Vulgárnosť a škaredosť sú dnes v móde, dostávajú sa do literatúry, televízie, do divadiel. Ľudia, ktorí používajú vulgárne výrazy, majú pocit, že sú in, slobodní a protestujú. No je to veľmi primitívne, hlúpučké a naivné.
Neplatí, že o čo tvrdšia nadávka, o to väčšia odvaha. Vulgárne slovo je vyjadrením slabosti, nedostatku argumentov a slovnej zásoby.
Neviem, či treba prejsť touto fázou a vulgárnosť ľudí potom prestane baviť. Mám pocit, že človek, ktorý tým nie je nadšený, je dnes v menšine a dokonca považovaný za čudáka či neúprimného pozéra.“
O prezidentských voľbách sa začína hovoriť aj u nás. Hrozí podobný scenár ako v Česku aj na Slovensku?