BRATISLAVA. Kým v Spojených štátoch amerických, ktorých väčšina územia leží južnejšie ako Slovensko, skoro každý rok bojujú so snehovými kalamitami, u nás sú kruté zimy s návalmi snehu v posledných rokoch skôr výnimkou.
Napríklad v Hurbanove je priemerná januárová teplota mínus 1,6 stupňa Celzia. V americkom meste Grand Portage, ktoré leží na tej istej rovnobežke ako Hurbanovo, je januárový priemer približne mínus 13 stupňov Celzia a v týchto dňoch je tam viac ako 30 centimetrov snehu.
„V Severnej Amerike sú pohoria v poludníkovom smere, teda od severu na juh. S Arktídou je spojená v zime iba zamrznutým morom, studený vzduch tak nemá žiadne prekážky, aby prenikol na juh,“ vysvetľuje klimatológ Milan Lapin.
Moskvu zasiahla storočná snehová kalamita Čítajte Pre hory, ale aj nezamrznutý oceán sa na Slovensko studený vzduch zo severu tak ľahko nedostane. Alpy, Pyreneje aj Karpaty sa tiahnu od západu na východ a pre studený vzduch sú účinnou prirodzenou hrádzou.
„Popri Európe tečie teplý Golfský prúd, teplé je aj Nórske, Barentsovo či Severné more. Výrazne studený vzduch k nám tak môže v zime preniknúť jedine od severného Uralu,“ vysvetľuje Lapin. V Európe však vzduch zvyčajne prúdi od západu na východ a vpády studeného vzduchu sú skôr výnimočné.
Zima je teplá
V Bratislave bolo v januári priemer takmer o päť stupňov Celzia nad dlhodobým priemerom,v Kamenici nad Cirochou na východe Slovenska dokonca o 5,4 stupňa. Podobne aj v decembri, keď meteorológovia namerali teploty aj o tri stupne vyššie, ako je dlhodobý priemer.
“Počas posledných zím sa sneh u nás aj tak väčšinou po krátkom čase roztopí.
„
„Veľmi veľa snehu môže teda prechodne napadnúť aj počas veľmi miernych zím, pretože teplejší vzduch môže absorbovať viac vodnej pary,“ vysvetľuje meteorológ Pavel Matejovič. Viac vodnej pary vo vzduchu znamená aj viac možných zrážok.
V posledných dňoch sa tento jav naplno ukázal aj v Moskve, ktorú zasiahla „storočná“ snehová kalamita.
Počas uplynulého víkendu tam napadlo viac snehu, ako zvyčajne napadne za celý mesiac.
Priemerná januárová teplota v Moskve sa pohybovala okolo nuly, zvyčajne to pritom býva mínus desať stupňov. Pravdepodobnosť, že by sa takéto počasie presunulo na Slovensko, je však zanedbateľná. Okrem toho, že proti je zvyčajný smer prúdenia vzduchu, chladu z Ruska stoja v ceste aj Karpaty.
Počasie robilo problémy aj na Gemeri, Sorošku na čas uzavreli Čítajte Ochladenia budú len nárazové
„Počas posledných zím sa sneh u nás aj tak väčšinou po krátkom čase roztopí, zvyčajne sa udrží len v polohách nad 1000 metrami nad morom,“ hovorí Lapin s tým, že v takýchto výškach je len 5,4 percenta slovenského územia.
Teplejšia zima však takisto znamená, že vo februári alebo aj v marci ešte zrejme príde nejaký vpád studeného vzduchu.
Na Slovensku sa tak do konca zimy ešte môže výraznejšie ochladiť, zrejme to však bude trvať najviac tri až štyri dni.
Beata
Balogová
