Asi ste už narazili na podobný príbeh. Známi jedného môjho priateľa nechceli zaočkovať dieťa. A v čakárni u lekára vtedy stretli inú rodinu – určite ste o nej už počuli – tak u nich, presne u nich, sa po očkovaní objavil autizmus.
Alebo iný: klimatická zmena nejestvuje. A ak jestvuje, nespôsobujú ju ľudia, a ak ju aj ľudia spôsobujú, čo to tu rozprávate o nových daniach. Lebo podporovať treba iné, uhlie je tiež príroda a keď je to príroda, musí byť zeleným zdrojom energie. Pri výrobe veterných turbín sa tiež používajú škodlivé materiály. A metán je problémom, no nik nechce zakázať chov hovädzieho dobytka.
Takže nevymýšľajte a nespájajte nám tu fajčenie cigariet s nejakou rakovinou.
Ako vyhráva propaganda nad vedou
Práve rakovinu a fajčenie môžeme použiť ako modelový príklad, ako funguje propaganda, ktorá sa snaží poraziť vedu a jej výsledky. Propaganda, ktorá sa pokúša ovplyvniť rozhodovanie politikov - v prospech rôznych záujmových skupín alebo firiem.
Začiatkom päťdesiatych rokov už medzi vedcami zavládol konsenzus, že fajčenie spôsobuje rakovinu. Napriek tomu trvalo ďalšie desaťročia, než sa podobnými tvrdeniami začali vážne zaoberať rôzne úrady po celom svete.
Ako je možné, že aj keď veda mala na nejaký problém jednoznačný názor, môže trvať veľmi dlho, než sa vo verejnom živote presadí? A ako je možné, že niekedy sa mu presadiť nepodarí: napriek jasnej zhode vedcov časť verejnosti neverí na klimatickú zmenu a aj keď biológovia jasne hovoria o prínose očkovania, časť ľudí radšej uverí rôznym konšpiráciám?
Na vzťah medzi propagandou a vedou a na spôsob, akým môžu propaganda, lobisti a firmy ovplyvňovať rozhodnutia sa v novej štúdii pozrel tím výskumníkov. Trojica vedcov vďaka modelom a sledovaniu šírenia informácií skúmala, ako možno poraziť vedu a meniť názory ľudí.
Na prvý pohľad to vyzerá ako návod.
