BRATISLAVA. Poslanci NR SR nemohli v stredu o 11:00 hlasovať o prerokovaných návrhoch zákonov. Väčšina z nich sa totiž pre snehovú kalamitu nevedela dostať do parlamentu.
Predsedajúci schôdze Béla Bugár preto navrhol, aby o všetkých bodoch hlasovali až o 17:00. Prítomní poslanci jeho návrh schválili.
„Nepochopím, prečo my to vieme, že bude snežiť a odhŕňačské autá to nevedia,“ povedala na úvod šiesteho rokovacieho dňa podpredsedníčka NR SR Lucia Nicholsonová.
Enviromentálna záťaž
Poslanci majú prerokovať návrh novely zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže.
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) mení novelou niektoré postupy týkajúce sa likvidácie environmentálnych záťaží na Slovensku.
„Naliehavosť prijatia navrhovanej úpravy vyplýva z akútnej potreby sanácie vybraných environmentálnych záťaží, ktorých vplyvom dochádza ku kontaminácii podzemných vôd vodohospodárskych oblastí," uviedlo MŽP v predkladacej správe.
Novela by mala vstúpiť do platnosti 1. marca tohto roku. Novela upravuje niektoré postupy pri identifikácii a klasifikácii environmentálnej záťaže, náležitosti pri predkladaní plánov prác na jej odstránenie a predlžuje lehotu na určenie povinnej osoby, teda subjektu, ktorý bude za odstránenie environmentálnej záťaže zodpovedný.
Novela tiež obsahuje nové ustanovenie, ktoré upravuje problematiku vyvlastnenia a núteného obmedzenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ak je sanácia environmentálnej záťaže vo verejnom záujme.
Kvóty pre gymnáziá
Pokiaľ sa má na Slovensku vybudovať inkluzívny školský systém, bude treba obmedzovať osemročné gymnáziá. Tie podporujú segregáciu, ktorá nie je dobrá. Hovorila o tom v parlamente ministerka školstva Martina Lubyová (nom. SNS), ktorá je za budovanie inkluzívneho systému.
Myšlienka inklúzie sa podľa Lubyovej tiahne aj reformným dokumentom Učiace sa Slovensko.
"Teraz vytvárame segregáciu tým, že vytrhávame schopnejšie deti zo systému a vytvárame segregovaný systém. Sami tú časť populácie oddeľujeme od druhej. To je to, čo páchame a čo by sme mali redukovať," vyhlásila v parlamente ministerka.
Zdôraznila, že pokiaľ chceme budovať inkluzívny systém, nemožno hlasovať za systém segregovaných škôl.
"Nemôžeme hlasovať za to, aby sme mali deti bohatších a schopnejších rodičov, ktorí žijú v urbánnych centrách a vedia deti do tých škôl pretlačiť, vyčlenené v segrovanom systéme škôl pre talentované deti. Toto je schizofrénia, ktorú si musíme vyriešiť. Pokiaľ chceme dospieť k inkluzívnemu systému, musíme všetci súhlasiť s tým, že systém osemročných gymnázií budeme postupne obmedzovať. Nie skokovo, ale v krokoch," doplnila.
Ministerka nie je za okamžité zrušenie osemročných gymnázií. Ale pokiaľ sa má budovať inkluzívny systém, treba sa podľa Lubyovej nastaviť na to, že možno o desať rokov už nebude potrebný systém týchto gymnázií.
"Lebo postupne vybudujeme takú kapacitu, aby aj talentované deti dostávali na základných školách potrebné impulzy pre rozvoj," vysvetlila s tým, že obmedzením osemročných gymnázií sa priblížime k ideálu inklúzie.
Z rokovania parlamentu:
- Bratislavský hrad čaká posledná, tretia fáza rozsiahlej rekonštrukcie. Predpokladaná suma je 13 miliónov eur. Ako pred novinármi povedal vedúci Kancelárie NR SR Daniel Guspan, k verejnej súťaži chcú pristupovať transparentne, aby neboli žiadne pochybnosti o efektívnom nakladaní s verejnými zdrojmi. Cieľom rekonštrukcie je zabezpečenie riadneho stavu pamiatky v súlade so zákonom o pamiatkovej starostlivosti.Verejná súťaž na dodávateľa prác sa uskutoční podľa zákona o verejnom obstarávaní. Guspan podotkol, že informácia bude zverejnená vo Vestníku EÚ aj vo Vestníku verejného obstarávania "Cieľom je, aby hrad slúžil všetkým obyvateľom Slovenska i NR SR a aby sa tu vytvorila oáza pokoja a miesto, kde budu návštevníci chodiť radi," dodal Guspan.Priestory budovy na severných hradbách, ktoré čaká obnova, majú rozlohu viac ako 28-tisíc metrov štvorcových. Na Hrade zriadia parlamentnú knižnicu, budú tu administratívne priestory, reprezentačné priestory i priestory pre parlamentné výbory.
