Niekto čaká na svojho princa roky a nedočká sa. Ruská cárovná Katarína Veľká sa dočkala takého, ktorého volali Princ princov. Nebol to nikto iný ako Grigorij Potemkin, ktorého meno prežilo dodnes aj ďaleko za hranicami Ruska vďaka legende o Potemkinových dedinách.
Životný štýl panovníčky Kataríny II. mal ďaleko od zdržanlivosti a nerobila s tým žiadne tajnosti. Mala množstvo milencov a šikovne ich využívala na politické ciele. Jeden z prvých, Grigorij Orlov patril medzi strojcov prevratu, ktorý zosadil z trónu jej neskúseného a slaboduchého manžela Petra III. a z Kataríny urobil ruskú vladárku.
Číslo jeden medzi Kataríninmi milencami však jednoznačne zaujal Potemkin.
„Ich milostnému vzťahu a politickému spojenectvu sa nevyrovná v histórii ani Antonius a Kleopatra, Ľudovít XVI. a Mária Antoinetta či Napoleon a Jozefína. Bol výnimočný pre to, čo dosiahli, aj pre silu ich lásky, príťažlivý pre ľudskosť aj pre ich moc,“ píše Simon Sebag Montefiore v pôsobivej biografii Katarína Veľká a Potemkin: Cisárska milostná aféra. Dokazujú to aj ich milostné listy, ktoré sa zachovali a vyšli niekoľkokrát aj knižne.
Mrzutý a nestály fešák

Sofia Frederika Augusta, neskoršia Katarína II., pochádzala z malého nemeckého kniežatstva a ani nesnívala, že bude vládnuť.
Do Ruska ju priviedla ako nevestu ruská cárovná Alžbeta I. s nádejou, že jej synovcovi Petrovi III. porodí následníka trónu.
Ich manželstvo však bolo pre oboch nešťastné, roky ubiehali a Katarína stále nebola tehotná.
Zdroje sa rozchádzajú v tom, či Katarína s Petrom vôbec spolu spávali, alebo bol Peter neplodný. V každom prípade obaja tomu druhému pravidelne zahýbali s rôznymi partnermi.
Otcovstvo Kataríninho prvorodeného syna Pavla nie je vyjasnené a špekuluje sa, že ním mohol byť gróf Sergej Saltykov.
V roku 1774 však cárovnej učaroval člen jazdeckej stráže Potemkin. Hoci mu chýbalo jedno oko, ktoré vraj stratil v súboji, na cárovnú a mnohé iné ženy robil dojem mohutnou postavou, širokým hrudníkom a hustými vlasmi.
Potemkin bol tiež veľmi inteligentný, čo osvietenej panovníčke, ktorá si celý život písala s Voltairom aj Diderotom a vytvorila jednu z najpozoruhodnejších umeleckých zbierok na svete, imponovalo.
Mal však zložitú povahu plnú protikladov, ktorá rozčuľovala aj mnohých jeho obdivovateľov.