BRATISLAVA. Severoatlantická aliancia by sa mala výraznejšie angažovať v boji proti terorizmu, vytvoriť novú politickú stratégiu smerom k Rusku a zamerať sa na posilňovanie kybernetických kapacít.
Vyplýva to z oficiálnych odporúčaní Iniciatívy GLOBSEC pre adaptáciu NATO (GNAI), ktoré jej predstavitelia prezentovali vo štvrtok v Bratislave zúčastneným zástupcom členských krajín Aliancie.
"Aliancia sa doteraz dokázala relatívne dobre adaptovať na udalosti z roku 2014, na viac asertívne Rusko," zhodnotil prezident medzinárodnej bezpečnostnej konferencie GLOBSEC Róbert Vass.
Hrozby: Rusko, terorizmus a moderná technika
Zdôraznil však, že bezpečnostné prostredie sa dynamicky mení, a preto je potrebné, aby sa Severoatlantická aliancia dokázala tejto situácii adekvátne prispôsobiť.
Angelina Jolie sa púšťa do boja proti sexuálnym zločinom. Pomôže jej NATO Čítajte Podľa 15-mesačného výskumu iniciatívy GNAI patria medzi najväčšie hrozby, ktorým NATO v súčasnosti čelí, stále agresívnejšie správanie Ruska, nestabilita na severe Afriky a Blízkom východe vytvárajúca migračný tlak a hrozbu terorizmu či exponenciálny vývoj v oblasti modernej techniky.
V tejto súvislosti GNAI pripravila niekoľko odporúčaní pre posilnenie NATO. Jedným z nich je podľa Vassa "koncipovanie novej politickej stratégie smerom k Rusku s cieľom obnoviť pravidelný dialóg a minimalizovať možné zvyšovanie napätia".
Dôraz na umelú inteligenciu
Aby si Aliancia zachovala svoj technologický náskok, GNAI navrhuje napríklad založenie centra výnimočnosti pre umelú inteligenciu.
"Vidíme, že USA dnes investujú do umelej inteligencie. Investície Číny a Ruska ich však dobiehajú. Technologickú nadradenosť môžeme teda stratiť za veľmi krátku dobu," objasnil Vass.
Následne upozornil, že "využitie umelej inteligencie, automatických zbraní a dronov môže úplne zmeniť charakter vojny, na čo zatiaľ nie sme pripravení".
Macron sľúbil, že výrazne zvýši rozpočet na armádu Čítajte V tejto súvislosti iniciatíva GNAI navrhuje aj vytvorenie Agentúry pre špičkový vojenský technologický výskum, ktorá by mala investovať do inovácií a nových technológií v oblasti obrany. Tá by sa mala podobať americkej výskumnej agentúre DARPA.
Stály predstaviteľ SR pri NATO Radovan Javorčík uviedol, že je veľmi dôležité pochopiť, čo vlastne umelá inteligencia predstavuje.
"Šesťdesiat percent facebookových stránok, ktoré sa venujú zahraničnej politike alebo obrane, je napojených alebo vytvorených neexistujúcimi ľuďmi.. Ak viete, kto na druhej strane Facebooku je, viete sa tomu prispôsobiť. Ak je to však riešené umelou inteligenciou, tak je veľmi komplikované zistiť, kto je za tým a kto to vôbec sponzoruje."
Ambicióznejšia Európa
Ďalšími odporúčaniami GNAI je budovanie vyváženej obrannej politiky v rámci NATO, ambicióznejšia európska obranná politika a spravodlivejšie rozdelenie finančného bremena.
Taktiež by NATO podľa GNAI malo klásť dôraz na robustnejšie prostriedky odstrašenia agresie, zachovávať politiku otvorených dverí, pokiaľ ide o členstvo, a stále posilňovať spoluprácu s EÚ v oblastiach spoločných záujmov, ako sú kybernetická bezpečnosť, strategická komunikácia a ochrana hraníc.
"Výskumný projekt GNAI je detailný audit súčasného stavu obrannej politiky Aliancie a zároveň meniaceho sa bezpečnostného prostredia. Je to najvýznamnejší projekt tohto typu realizovaný mimovládnou organizáciou nielen v strednej Európe a na kontinente, ale v celom atlantickom priestore za obdobie posledných rokov," spresnil analytik GLOBSEC Tomáš Nagy.
