BRATISLAVA. Žiaden človek či skupina by nemali cez médiá ovládať spoločnosť. To je v demokracii kľúčové.
Na utorkovom brífingu to vyhlásil opozičný poslanec Miroslav Beblavý (nezaradený), ktorý spolu s kolegami predložil do parlamentu novelu zákona o vysielaní a retransmisii. Tá má zabrániť možnej koncentrácii moci v médiách.
Hovoril aj s Maďaričom
Beblavý uviedol, že o návrhu hovoril aj s ministrom kultúry Marekom Maďaričom (Smer), ktorý chystá vlastný zákon.
"Ale to, že na tom pracuje, hovoril už pred niekoľkými mesiacmi. Podľa nás to treba prijať hneď," odkázal a poukázal na medializované informácie o pripravovanom vstupe finančnej skupiny Penta, ktorá vlastní printové médiá, do televízie Markíza. Beblavý však odmietol, že by to bol zákon pripravovaný len kvôli Markíze, považuje ho za systémový.
Spoluautorka novely Simona Petrík (nezaradená) uviedla, že v súčasnosti si na Slovensku môže kúpiť noviny alebo televíziu hocijaká schránková firma, za ktorou môže byť ktokoľvek.
"Myslíme si, že je za tým nedostatočne precízny súčasný zákon. Toto chceme zmeniť. Je vecou národného záujmu, aby sme vedeli, kto skutočne médiá vlastní," konštatovala.
Obchádzanie legislatívy
Predkladatelia novely uznávajú, že už súčasná legislatíva zakazuje tzv. krížové vlastníctvo médií, prax však podľa nich ukazuje jej obchádzanie. Umožňuje to údajne nedostatočné znenie právnej úpravy, ktorá nepredpokladá úplné odkrytie vlastníckej štruktúry médií.
Aktualizačným momentom pre podanie návrhu zákona boli zverejnené informácie o možnom vstupe finančných skupín s vlastníctvom printových médií do priestoru významných stredoeurópskych mediálnych staníc.
"Práve nedostatočné znenie právnej úpravy by tento vstup umožnil - so všetkými z toho vyplývajúcimi rizikami, najmä vo vzťahu k politickým právam a slobodám, ktoré zaručuje Ústava SR, ako aj príslušné medzinárodné zmluvy," tvrdia opoziční poslanci.
Ich novela preto počíta so zápisom elektronických a najväčších printových médií do registra partnerov verejného sektora, fungujúceho na základe zákona, ktorý bol schválený Národnou radou SR ešte v októbri 2016 hlasmi 121 poslancov.
"Tým dôjde k identifikácii konečných užívateľov výhod pri jednotlivých právnických osobách a k odhaleniu ich skutočných vlastníkov. Kontrola krížového zákazu orgánmi verejnej moci by tak nemohla naraziť na spleť vlastníckych štruktúr, z ktorých by nebolo jasné, či k porušeniu krížového zákazu dochádza alebo nie," uviedli Miroslav Beblavý, Viera Dubačová a Simona Petrík.
Navrhujú vložiť ustanovenie
Do časti zákona o vysielaní a retransmisii, ktorá hovorí o pluralite informácií a priehľadnosti majetkových a personálnych vzťahov vo vysielaní, tak navrhujú vložiť ustanovenie, podľa ktorého konečný užívateľ výhod pri vysielateľovi rozhlasovej alebo televíznej programovej služby nebude môcť byť konečným užívateľom výhod aj pri vydavateľovi celoštátnej periodickej tlače.
Trojica poslancov tiež navrhuje, aby mal vysielateľ povinnosť súčinnosti vo vzťahu k Rade pre vysielanie a retransmisiu v prípade potreby preukázania plnenia obmedzení pri konečnom užívateľovi výhod.
Pri eventuálnom nesplnení zákonných obmedzení určí rada vysielateľovi primeranú lehotu na nápravu. Ak náprava v lehote nenastane, rada vysielateľovi odníme licenciu.
Podľa súčasného znenia zákona možno udeliť právnickej osobe licenciu, ak má právnu formu obchodnej spoločnosti, má sídlo na území Slovenskej republiky alebo má na území Slovenska umiestnenú organizačnú zložku svojho podniku a je zapísaná do obchodného registra. Trojica predkladateľov tu navrhuje doplniť aj podmienku zápisu do registra partnerov verejného sektora.
Návrh novely tiež počíta s povinnosťou zápisu do registra partnerov verejného sektora aj pre vydavateľov periodickej tlače. Túto povinnosť však majú mať len vydavatelia, pri ktorých sa to vzhľadom na šírku mediálneho zásahu javí ako nevyhnutné, teda vydavatelia, ktorí dosiahnu ročný obrat milión eur a viac.
Poslanci ďalej rokovali o:
Poslanci sa v pléne opäť vrátili k novele Zákonníka práce, ktorou sa majú od mája tohto roka na Slovensku zvýšiť príplatky za prácu počas noci, sviatočné dni a zaviesť sa má príplatok za víkendovú prácu. Definitívne o ňom rozhodnú v stredu (14.2.) o 11. hodine. Právnu normu plénum vrátilo do druhého čítania po tom, čo opozičný poslanec Miroslav Beblavý (nezaradený) upozornil na legislatívno-technickú chybu pri zvyšovaní príplatkov za prácu pre zamestnancov v štátnej a verejnej službe. Minister práce Ján Richter (Smer) uviedol, že toto sa nedá odstrániť v rámci tretieho čítania, preto "chce vytvoriť priestor" na predloženie potrebného pozmeňujúceho návrhu. Zákon sa tak vrátil do druhého čítania.
Poslanci sa budú v stredu 14. februára o 14:00 zaoberať údajným zneužívaním vojenského obranného spravodajstva v prospech strany Sloboda a Solidarita v období pôsobenia Ľubomíra Galka vo funkcii ministra obrany. S návrhom prišiel poslanec NR SR a podpredseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Peter Šuca (Smer) v mene troch kolaičných strán Smer, Most-Híd a SNS. Návrh podporilo 93 poslancov. Opozícia pred hlasovaním o návrhu na poslaneckom grémiu vyjadrila obavy, čo môže nasledovať. O aké obavy ide, podpredseda NR SR Béla Bugár (Most-Híd) neuviedol.
- Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú štátu hnutiu OĽaNO v parlamente neprešiel. Podporilo ho iba 61 poslancov. "Základná idea návrhu vychádza z anglo-amerického konceptu žaloby 'qui tam', ktorej podstata tkvie v možnosti súkromnej osoby podať žalobu v mene štátu v situáciách, keď štátu zjavne vznikla škoda, avšak táto skutočnosť nie je adekvátne prešetrená a z politického hľadiska je takpovediac zametená pod koberec," vysvetlili Obyčajní. Návrh poslanci z OĽaNO podali pre to, že korupcia je jedným zo závažných problémov, ktoré trápia občanov SR. "Počas 25 rokov existencie SR bola verejnosť svedkom viacerých závažných káuz, v ktorých nebola nikdy vyvodená zodpovednosť," uviedli navrhovatelia.
- Vládni poslanci Národnej rady SR sa nestotožnili s návrhmi zmien v energetike navrhované opozičnou stranou SaS. Prvým čítaním neprešli návrh novely zákona o regulácii v sieťových odvetviach ani návrh novelizovať zákon o energetike. Prvou novelou chceli poslanci za SaS zaviesť zverejňovanie všetkých cenových návrhov energetických monopolov a druhou novelou sa snažili zrušiť podporu ťažby domáceho uhlia slúžiaceho na výrobu elektriny v tepelnej elektrárni.Návrh novely zákona o regulácii v sieťových odvetviach predložili poslanci Karol Galek a Jana Kiššová. Chceli odkryť cenové konania na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorými sa stanovujú ceny pre energetické monopoly.
Poslanci hnutia OĽaNO neuspeli s novelou zákona o dani z príjmov, v ktorej navrhovali odstupňovanie daňového bonusu podľa toho, či má pracujúci rodič - daňovník jedno, dve alebo tri a viac detí. Parlament počas utorkového hlasovania ich návrh odmietol. Podľa poslankyne OĽaNO Anny Verešovej má v súčasnosti v porovnaní s krajinami V4 už iba Slovensko na každé dieťa rovnaký daňový bonus v sume 21,56 eur mesačne, teda približne 260 eur ročne. "Daňový bonus na deti, teda daňové zvýhodnenie pre pracujúcich rodičov sa na Slovensku v tomto roku zvýšil iba o 1,80 eura oproti rokom 2013-2017," upozornila Verešová.
Dvojicu návrhov noviel protikorupčných zákonov, a to zákona o preukazovaní pôvodu majetku a zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú štátu, uplatnení práva na náhradu škody štátom a treťou osobou v mene štátu a o odmene tretej osobe za uplatnenie tohto práva z dielne hnutia OĽaNO poslanci neposunuli do druhého čítania. Remišová na tlačovej besede, kde zákony predstavila, uviedla, že zákon o preukazovaní pôvodu majetku je platný na Slovensku od roku 2010 a dodnes nepoznáme prípad, kde by štát podľa tohto zákona niekomu zhabal nelegálne nadobudnuté príjmy. V zahraničí sa podľa jej slov ľudia tohto zákona boja.
Návrh umožniť vysielanie českých rozprávok a ďalších pôvodných audiovizuálnych diel určených deťom do 12 rokov v českom jazyku neposunuli poslanci Národnej rady SR do druhého čítania. Návrh novely zákona o štátnom jazyku chceli presadiť poslanci z SaS Ondrej Dostál, Peter Osuský a nezaradené poslankyne Zuzana Zimenová a Viera Dubačová. Poslanci upozorňujú na časť znenia zákona, ktorá upravuje jazyk televízneho a rozhlasového vysielania, kde je stanovená všeobecná povinnosť vysielať v štátnom jazyku, a tiež na viaceré výnimky z tejto povinnosti.Inojazyčné audiovizuálne dielo určené maloletým do 12 rokov šírené vysielaním musí byť povinne dabované do štátneho jazyka. Jedinou výnimkou je vysielanie „audiovizuálnych diel určených maloletým do 12 rokov v jazykoch národnostných menšín v rámci inojazyčných televíznych programov alebo iných zložiek televíznej programovej služby“.
Nezaradení poslanci Národnej rady SR Miroslav Beblavý, Viera Dubačová a Simona Petrík predložili do parlamentu novelu zákona o vysielaní a retransmisii, ktorá vlastníkom celoštátnych médií ukladá povinnosť zapísať sa do registra partnerov verejného sektora, aby bolo možné zistiť, kto skutočne jednotlivé médiá vlastní. Ako uviedli na brífingu nezaradení poslanci a členovia nového politického subjektu SPOLU - občianska demokracia, veria, že novela zákona by mohla zachrániť nezávislosť televízie Markíza a rovnako by pomohla k vymáhateľnosti zákazu krížového vlastníctva médií, ktorý sa v súčasnosti obchádza. Odborníčka SPOLU - občianska demokracia na oblasť médií Viera Dubačová poukázala na význam médií pre demokratickú občiansku spoločnosť.
Hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽANO) chce, aby deti od troch rokov veku zo sociálne znevýhodneného prostredia chodili povinne do škôlky. O ich návrhu novely zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) bude parlament rokovať tento týždeň. Ako povedal dnes na tlačovej besede predseda OĽANO Igor Matovič, je možné zamestnávať ľudí z osád, lebo fabriky nemajú pracovníkov.
