BRATISLAVA. Český premiér Andrej Babiš po šiestich rokoch definitívne prehral súdny spor s Ústavom pamäti národa o to, či je oprávnene vedený vo zväzkoch ŠtB.
Rozhodol o tom Krajský súd v Bratislave, ktorý sa sporom zaoberal po minuloročnom vrátení celého prípadu na začiatok, čo nariadil Ústavný súd. Vo svojom výroku z konca januára prakticky zopakoval to, na čo upozorňovali už ústavní sudcovia.
Kauza Babiš vs. ÚPN
- v archívoch ÚPN má Babiš vlastný spis pod menom agent Bureš
- figuruje vo zväzku prepožičaného bytu a zväzku operácie Oko
- dôverníkom ŠtB sa mal stať v roku 1980
- v roku 1982 ho podľa dokumentov tajná polícia získala na spoluprácu ako agenta
- spolupráca mala skončiť v roku 1985, keď Babiša vyslali do Maroka
- jún 2014 - Okresný súd Bratislava I rozhodol, že Babiš je vo zväzkoch ŠtB evidovaný neoprávnene, ÚPN sa odvolal
- jún 2015 - Odvolací krajský súd pôvodný rozsudok potvrdil, ÚPN proti tomuto rozhodnutiu podal dovolanie na Najvyšší súd
- február 2017 – Najvyšší súd opäť vyhovel Babišovi, ÚPN sa obrátilo na Ústavný súd
- október 2017 – Ústavný súd celú kauzu zvrátil a povedal, že v spore pochybili okresný aj krajský súd, vec preto vrátil na začiatok, teda na prerokovanie krajskému súdu
- január 2018 – Krajský súd v Bratislave rozhodol v duchu výroku Ústavného súdu a vyhovel ÚPN
"Pre nás a pre Ústav pamäti národa to znamená, že kauza Babiš je právoplatne a definitívne uzavretá. V súčasnosti neexistuje žiadne rozhodnutie súdu, ktoré by hovorilo, že Andrej Babiš je vedený ako agent Štátnej bezpečnosti neoprávnene," komentovali výsledok sporu právnici z advokátskej kancelárie Poláček & Partners, ktorá ústav donedávna v spore zastupovala.
Samotný ÚPN komentoval rozsudok len slovami, že ho víta.
"Žalovaný Ústav pamäti národa nie je pôvodcom zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu, keď mu zverejnenie prepisu evidencií bývalej ŠtB ukladá zákon o pamäti národa," doplnil hovorca ústavu Jerguš Sivoš.
Babiš, ktorý je v súčasnosti premiérom v demisii, komentoval výsledok slovami, že sa na súd obráti znova.
"Samozrejme, mne to vadí, nikdy som nespolupracoval, nič som nepodpísal a je to vymyslená záležitosť. Takých ľudí, ako som ja, je tam viacero, napríklad otec Adely Banášovej a ďalšie stovky ľudí. To rozhodnutie súdu je také, že ani nevieme, koho máme žalovať," povedal Babiš pre ČTK.
Hrozí žalobou na ministerstvo
Babiš už po októbrovom rozhodnutí Ústavného súdu avizoval, že zažaluje slovenské ministerstvo vnútra.
Trojčlenný senát v zložení Ladislav Orosz, Lajos Mészáros a Ľudmila Gajdošíková totiž upozornili, že ak by aj bol Babiš vo zväzkoch neoprávnene, ÚPN za to nezodpovedá, hoci archív ŠtB spravuje.
Do úvahy tak podľa nich ako vinník prichádza len ministerstvo vnútra.
Rezort však pre SME povedal, že žiadna taká žaloba mu dosiaľ neprišla, hoci ju Babiš spomínal už pred rokom.
"Ak sa tak stane, ministerstvo vnútra bude postupovať v zmysle platnej legislatívy," reagovala na margo žaloby hovorkyňa ministerstva Andrea Dobiášová.
Hovorí zväzok ŠtB na A. Babiša o vedomej spolupráci? Čítajte Babiš počas celej kauzy trval na tom, že s komunistickou tajnou službou nemal nič spoločné, hoci ho vo svojich zväzkoch viedla ako agenta.
Naopak, ÚPN v spore dlhodobo poukazoval na to, že Babiš je v jej zväzkoch riadne vedený, a to ako agent s krycím menom Bureš. Ústav súdom poskytol 229 dôvodov, prečo by mal spor vyhrať.
Dôverníkom ŠtB sa Babiš stal podľa jej dokumentov v roku 1980, o dva roky neskôr ho tajná polícia získala na spoluprácu ako agenta. Spoluprácu ukončila v roku 1985, keď československý podnik zahraničného obchodu Petrimex vyslal Babiša do Maroka.
Keď sa po úspechu vo voľbách Babiš mal stať v roku 2014 ministrom, v Česku víťazná koalícia menila služobný zákon, lebo mu chýbalo lustračné osvedčenie.
Nejde len o Babiša
V minulosti bola prax taká, že ľudia zo zoznamov spolupracovníkov komunistickej ŠtB bežne žalovali ÚPN a súdy im neraz dávali za pravdu. Ústav tak už prehral asi dve desiatky zo zhruba 40 sporov.
Ústavný súd vrátil Babišovu kauzu o jeho spolupráci s ŠtB Čítajte Toto pravidlo však zmenil Ústavný súd, ktorý ústav oslobodil od zodpovednosti za bezchybnosť údajov v zoznamoch.
„ÚPN nie je pasívne legitimovaný, a to z hľadiska zodpovednosti za neoprávnenú evidenciu ani z hľadiska zodpovednosti za zverejnenie tejto evidencie,“ povedal ústavný sudca Orosz. Zverejniť archívne dokumenty po ŠtB ústavu prikázal zákon.
V kauze boli aj viaceré ďalšie prešľapy. Súdy napríklad uznali výpovede bývalých príslušníkov ŠtB v Babišov prospech, hoci predtým neboli zbavení mlčanlivosti. Keď na to ústav upozornil, Najvyšší súd chybu podľa Ústavného súdu napravil ďalšou chybou. Týchto ľudí totiž len dodatočne zbavil mlčanlivosti a potvrdil predošlé verdikty namiesto toho, aby nižším súdom vrátil prípad na opätovné prejednanie po náprave chýb. Navyše, nevšimol si, že za zväzky nie je zodpovedné ÚPN, ale ministerstvo vnútra ako nástupnícky úrad po Zbore národnej bezpečnosti.
Keďže rozhodnutie Ústavného súdu prišlo týždeň pred českými parlamentnými voľbami, Babiš tvrdil, že nešlo o náhodu.
Krajský súd sa však teraz oprel o rovnakú argumentáciu, akú používali aj ústavní sudcovia. Svedectvá podľa neho mali byť zabezpečené riadne a zákonne.
