BRATISLAVA. Oživovanie hradov je názov odbornej medzinárodnej konferencie a výstavy, ktorá sa dnes začala v Dvorane Ministerstva kultúry (MK) SR v Bratislave.
Dvojdňové stretnutie ľudí zapojených do obnovy hradov zo Slovenska, Česka, Maďarska, Poľska, Rakúska a Nemecka je venované aktivitám štátu a dobrovoľníkov pri obnove hradov alebo ich ruín najmä na Slovensku.
Obnova a ochrana hradov
Odznejú však aj príspevky, ktoré priblížia princípy ich obnovy a ochrany v okolitých štátoch.
Ako v úvode konferencie upozornila riaditeľka odboru ochrany pamiatkového fondu zo sekcie kultúrneho dedičstva MK SR Zuzana Ondrejková, na Slovensku existuje viac ako 300 hradov a 109 z nich sú národné kultúrne pamiatky.
Z vyše 90 percent hradov zostalo iba torzo. Podľa Ondrejkovej, ktorá je zároveň národným koordinátorom Európskeho roka kultúrneho dedičstva 2018, je 56 hradov obnovených, pričom na väčšine z nich sa pracuje v súčasnosti.
Aktuálne projekty
Práve na aktuálne projekty obnovy hradov poukazuje konferencia Oživovanie hradov, ktorú ministerstvo kultúry organizuje z príležitosti Európskeho roka kultúrneho dedičstva 2018. Sumarizuje doterajšie výsledky a skúsenosti pri obnove hradov, hradných zrúcanín i areálov za 15 rokov práce dobrovoľníckych združení a šesť rokov existencie spoločného projektu ministerstva kultúry a ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na obnovu hradov s pomocou nezamestnaných.
Národný projekt Zapojenie nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva existuje od roku 2011. Má za sebou dve úspešné programovacie obdobia, počas ktorých sa rozbehla obnova vyše 40 hradov a ich ruín a tento rok sa pripravuje tretie obdobie projektu.
Prvými dvoma podporenými projektmi boli hrad Šariš a hrad Uhrovec. V rámci dotačného systému MK SR žiadatelia o podporu obnovy takých objektov dostali spolu 4 236 826 eur. Prácu týmto spôsobom dostalo približne tisíc nezamestnaných.
Prínos aj pre nezamestnaných
Ako na konferencii upozornila generálna riaditeľka Pamiatkového úradu Katarína Kosová, projekt má veľký prínos aj pre nezamestnaných, mnohým z nich sa totiž prácou na hradoch vracia dôstojný život. "Máme byť hrdí na tento projekt," zdôraznila Kosová, podľa ktorej má projekt zapojenia nezamestnaných do obnovy chátrajúcich pamiatok "exportnú silu", prináša metódy, ako pracovať s nezamestnanými.
„Keďže dnes a denne čelíme mnohým informáciám o silnej migračnej vlne, o veľkej mladej sile, ktorá prichádza do Európy, tak možno aj toto bude cesta, ktorou by sme mohli ukázať, ako týchto ľudí nejakým spôsobom integrovať, zapojiť, oboznámiť ich s našou kultúrou a nakoniec im vytvoriť aj novú šancu pre život,“ povedala k téme pre agentúru SITA šéfka Pamiatkového úradu SR.
Kosová považuje obnovu hradov s pomocou nezamestnaných a občianskych združení za veľmi prínosnú aj preto, lebo zapája aj širšiu verejnosť. „Je to forma pestovania vzťahu k vlastnému kultúrnemu dedičstvu,“ konštatovala ďalej pre SITA.
