BRATISLAVA. Keď minister obrany Peter Gajdoš (SNS) pred dvoma rokmi navštívil pamätník na Dukle, hovoril o tom, že deti by mali chodiť na takéto pamätné miesta, aby si pripomínali históriu. V súčasnosti však prebieha boj o to, aký dojem si majú z návštevy odniesť.
Potomkovia akademického sochára Jána Kulicha zažalovali Vojenský historický ústav, ktorý je správcom vojenského cintorína na Dukle, za to, že v roku 2014 vymenil Kulichovu sochu so sovietskym vojakom za pôvodnú sochu československého vojaka.
„Viete si predstaviť súsošie československého vojaka na ruskom alebo sovietskom vojenskom cintoríne alebo francúzskeho vojaka na cintoríne americkej armády?“ vysvetľoval vtedy výmenu sôch riaditeľ ústavu Miloslav Čaplovič.
Kulichovci v žalobe tvrdia, že boli porušené autorské práva, keďže si ústav na premiestnenie sochy nevyžiadal súhlas. Druhé pojednávanie v tejto veci prebehlo v utorok.
Ústav pred súdom argumentuje, že súhlas nebol potrebný, keďže prevodom v roku 1964 nadobudol štát vlastnícke práva ku Kulichovmu dielu.
Politici, ktorí viedli ministerstvo obrany, si svojím názorom na túto záležitosť nie sú istí.
Prečo sa sochy menili
Pôvodne na pamätníku stála salutujúca socha československého vojaka českého autora Jána Víteka.
V päťdesiatych rokoch komunisti sochu československého vojaka odstránili a nahradili ho súsoším, ktorého tvorcom bol akademický sochár Josef Malejovský. Bola to socha slovenského dievčaťa, ako odovzdáva kyticu vďaky sovietskemu vojakovi v prítomnosti príslušníka Československého armádneho zboru.