BRATISLAVA. Generálny riaditeľ Rozhlasu a televízie Slovenska Jaroslav Rezník uistil členov Rady RTVS na štvrtkovom rokovaní o tom, že situácia okolo náhrady za odchádzajúcich šéfov spravodajstva RTVS je plne pod kontrolou.
Rezník priznal, že nejde o štandardnú situáciu, nevidí však dôvod dramatizovať dianie.
"Intenzívne pracujeme na tom, aby sme mali od 1. marca plnohodnotnú náhradu," odpovedal na otázku, či budú uvoľnené posty riešené nástupom nových šéfov, alebo prostredníctvom dočasného poverenia.
Rezník má všetko pod kontrolou
Generálny riaditeľ RTVS zopakoval, že dôvodmi odchodov sú zdravotné a rodinné dôvody.

To osobne potvrdil aj Rybanský, ktorý vyvrátil mediálne šumy hľadajúce príčiny jeho odchodu v uskutočnených programových zmenách.
"Sú to iba špekulácie, resp. konšpirácie, nijako to s mojím odchodom nesúvisí," uviedol Rybanský.
Je presvedčený, že medzi ním a šéfom RTVS bude i naďalej vládnuť korektný a slušný vzťah, tak ako tomu bolo doteraz.
O dohode na ukončení spolupráce medzi RTVS a doterajším riaditeľom Sekcie spravodajstva a publicistiky Jurajom Rybanským a vedúcim Odboru televízneho spravodajstva a aktuálnej publicistiky Borisom Chmelom k 28. februáru informoval verejnoprávny vysielateľ 5. februára.
V prípade Rybanského uviedol zdravotné a v prípade Chmela súkromné dôvody.
Na štvrtkovej Rade RTVS informoval Rezník aj o tom, že sa RTVS podarilo vyrokovať prvý dodatok k zmluve so štátom uzatvorenej pre tento rok, a to vo výške deväť miliónov eur.
Z toho jeden a pol milióna eur pôjde na televízny program, konkrétne na dramatické, dokumentárne, zábavné a publicistické diela.
Peniaze na opravu
Zvyšných sedem a pol milióna eur je naplánovaných na rekonštrukciu priestorov, v ktorých sa nachádzajú vysielacie a výrobné štúdiá verejnoprávnej televízie.

Dozorná komisia Rady RTVS verí, že 7,5 milióna na obnovu areálu v Mlynskej doline nebude konečná, vítajú ju, keďže umožní operatívne riešiť havarijné stavy. Rada ďalej pozitívne hodnotí peniaze navyše na pôvodnú televíznu tvorbu.
Šéfa RTVS podľa jeho slov výsledok rokovaní „mimoriadne teší“. Pripomenul, že časť areálu v Mlynskej doline, celé jeho krídlo je v havarijnom stave.
Tieto zdroje umožnia opraviť strechy, v jednej časti vymeniť okná, zatepliť a obnoviť fasádu.
Tento rok sa začne havarijnými stavmi a v rokoch 2019 a 2020 by chceli budovy modernizovať tak, aby spravodajské, publicistické a online zložky pracovali vo vyhovujúcich priestoroch.
Rezník chce, aby na konci roka 2022 boli budovy v Mlynskej doline a sídlo rozhlasu v tzv. obrátenej pyramíde v stave zodpovedajúcom 21. storočiu, aj keď si uvedomuje, že stopercentne to garantovať nemôže.
Zmluva so štátom
"Generálny riaditeľ RTVS po relatívne dlhom čase uznal, ze jeho predstava, že RTVS dostane od štátu peniaze na rekonštrukciu budov, nie je podla súčasného systému možná", uviedol Maďarič v stanovisku.
Rezník podľa Maďariča uznal, že jedinou cestou zvýšenia financií pre RTVS je zmluva so štátom, pokiaľ bude použitie dodatočných peňazí súvisieť s programom. "O tomto začali experti MK SR a RTVS rokovať," uvádza Maďarič.
Dnešnú informáciu generálneho riaditeľa RTVS minister podľa vlastných slov považuje za neserióznu a predčasnú, pretože Ministerstvo kultúry v tejto chvíli nedisponuje ďalšími prostriedkami pre RTVS a prípadný dodatok ku zmluve so štátom nie je ani na začiatku schvaľovacieho procesu.
Budovy potrebujú renováciu
Rezník Radu RTVS aj Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá ešte vlani v septembri informoval, že objekty televízie v Mlynskej doline, ale aj sídlo rozhlasu na Mýtnej ulici v Bratislave sú v havarijnom stave, na ktorého riešenie treba vyše 32 miliónov eur bez DPH.

Celý areál televízie sa dokončil začiatkom 80. rokov minulého storočia a odvtedy sa výrazne neobnovoval.
Problémom sú podľa šéfa RTVS viaceré havarijné stavy v budovách STV, kde síce sú veľmi moderné technológie, ale samotné priestory nespĺňajú základné kritériá.
Nevyhovujú napríklad staré okná v hliníkových rámoch, ktoré netesnia, či pôvodné rovné strechy.
V zlom stave sú i priestory pre zamestnancov a to nielen v Mlynskej doline, ale i v budove Slovenského rozhlasu.
Ako povedal Rezník v rozhovore pre SITA v decembri minulého roka, ak sa budovy nezačnú rekonštruovať, tak sa dostanú do stavu, že ohrozia nielen technológie, ktoré v nich sú, ale aj pracovníkov.
Toto je reálny stav a je zhoda okolností, že to musí riešiť súčasné vedenie rádiotelevízie, upozornil Rezník, ktorý verí v to, že spôsob riešenia sa nájde.
Garantuje však, že televízna časť RTVS bude v Mlynskej doline a rozhlasová na Mýtnej ulici v tzv. obrátenej pyramíde.
V prvom rade treba podľa generálneho riaditeľa RTVS revitalizovať tú časť objektov STV v Mlynskej doline, ktorá je funkčná, kde sa vyrába a vysiela. Väčšia časť televízneho areálu, vrátane výškovej budovy STV, sa nevyužíva.
"Až po obnove funkčnej časti sa dá uvažovať o ďalších objektoch. Potom „môžeme špekulovať nad tým, čo s výškovou budovou. Určite by som ju nechcel zbúrať,“ dodal.
Dianie v zahraničí
Rezník tvrdí, že verejnoprávny Rozhlas a televízia Slovenska nemôže zatvárať oči nad dianím vo verejnoprávnych médiách v Európe.
Generálny riaditeľ RTVS na to upozornil v časti, ktorú venoval informácii o jeho nedávnej účasti na rokovaní predstaviteľov Európskej vysielacej únie (The European Broadcasting Union, EBU) v Ženeve.
Na rokovaní sa podľa neho hovorilo aj o zmenách v podmienkach fungovania verejnoprávnych médií či o ich financovaní.
Podotkol, že dnes ráno médiá zverejnili informáciu o zámere reformovať rakúsku ORF, pričom iniciátori chcú zrušiť koncesie a v marci je vo Švajčiarsku referendum o verejnoprávnych médiách.
Výsledok tohto hlasovania podľa Rezníka „do značnej miery určí, akým spôsobom budú financované verejnoprávne médiá smerom do budúcnosti a akým spôsobom to bude financované z hľadiska nejakého horizontu troch – štyroch rokov aj u nás.
Moje stanovisko k tomu poznáte, nič sa na ňom nezmenilo, ale súčasne s tým musím povedať, že nemôžeme zatvárať oči nad tým, čo sa deje okolo nás“.
Reforma televízie
Rezník tým upriamil pozornosť na medializované vyjadrenie rakúskeho vicekancelára a šéfa pravicovo-populistickej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Heinza-Christiana Stracheho.
Strache v stredu 14. februára sľúbil, že zreformuje verejnoprávnu rozhlasovú a televíznu spoločnosť ORF. FPÖ kritizuje objektivitu spravodajstva ORF.
Časť rakúskej spoločnosti, ktorá nesúhlasí so zložením novej rakúskej vlády, znepokojuje najmä to, že FPÖ, ktorá má väzby na krajne pravicových extrémistov, získala päť ministerstiev a medzi nimi i dôležité ministerstvá vnútra, obrany a zahraničných vecí a jej šéf Strache sa stal vicekancelárom.
Švajčiarov čaká 4. marca referendum o tom, či budú aj naďalej ročne platiť 451,10 švajčiarskeho franku (v prepočte 383,98 eura) za používanie verejnoprávneho rozhlasu a televízie.
Z januárového prieskumu verejnej mienky vyplynulo, že 59 percent nesúhlasí s návrhom zrušiť súčasný systém financovania verejnoprávnych médií. Návrh zákona by, naopak, podporilo 40 percent opýtaných.