Na začiatku roku 1948 bolo Československo posledným štátom v sovietskej sfére vplyvu, kde ešte stále neboli komunisti dominantne pri moci. To sa však malo zmeniť, a Česi a Slováci museli ďalšich 40 rokov oslavovať 25. február ako “víťazný”, hoci pôvodné nadšenie veľmi rýchlo vystriedal strach. O februári 1948 hovorí JAN PEŠEK, pracovník Historického ústavu SAV.
Historici sa väčšinou zhodujú, že komunistický prevrat bol len otázkou času a februárové udalosti len urýchlili tento proces.
„Komunisti si postupne upevňovali moc v Čechách a na Slovensku už predtým. Získavali rozhodujúce pozície v mocenských zložkách, ktoré si zachovali aj po voľbách a postupne sa drali k moci. To, že k tomu došlo vo februári, je zhoda okolností.
Vtedy sa 12 nekomunistických ministrov dohodlo, že podajú demisiu, čím vlastne komunistom nahrali. Klement Gottwald bol od radosti celý bez seba, že urobili takú hlúposť. Keďže odstúpila menšina ministrov, vláda nemusela podať demisiu.
Gottwald tlačil všetkými možnými prostriedkami na prezidenta Beneša, ten mu nakoniec podľahol, demisiu prijal a dal Gottwaldovi poverenie, aby doplnil vládu svojimi ľuďmi.“
Aké alternatívy mali komunisti?
„Určite existovala teoretická možnosť, hoci veľa tomu nenasvedčovalo, že by komunisti získali väčšinu v nadchádzajúcich voľbách v máji 1948. Ale tomu veril málokto, a aj nekomunistické strany sa spoliehali, že sa to nestane. Ak by to komunistom vo voľbách predsa len nevyšlo, tak by uskutočnili prevrat silou.“
V Čechách mala vo voľbách 1946 Komunistická strana 40%, na Slovensku vyhrala so 62 % Demokratická strana. Prečo taký výrazný rozdiel?
To je relatívne. Na Slovensku mali komunisti 30 %, viac než mávali pred vojnou. V roku 1946 proti nim de facto stála len Demokratická strana, ktorá pohltila všetkých nekomunistických voličov, ostatné strany nemali žiaden vplyv. V Čechách to bolo viac rozdelené. Komunisti získali veľa, ale boli tam pomerne silné aj viaceré ďalšie strany. Teda 30 a 40 percent nie je taký veľký rozdiel.“
Aj napriek tomu v slovenskej verejnosti pretrváva mýtus, že Slováci neboli naklonení komunistom a že “za to môžu Česi”.
„Samozrejme, Slovensko a Česko boli po vojne stále veľmi rozdielne. Slovensko zostávalo prevažne agrárnym štátom, zatiaľ čo české krajiny už boli priemyselne rozvinuté. Úroveň českých krajín a Slovenska sa vyrovnala až niekedy v 80. rokoch.
