BRATISLAVA. Skupina chlapcov z polovojenskej organizácie Slovenskí branci "hliadkuje" v Gabčíkove, potom sa vydá k maďarským hraniciam. Z auta vidí zástup kráčajúcich utečencov.
„Čo je, ty? Ešte kričia,“ komentuje šéf brancov Peter Švrček to, že sa v dave rozplakalo malé dieťa.
„Bordelári, to je horšie jak cigáni,“ hovorí jeho spolubojovník. „Mal som si zobrať samopal,“ povedal neskôr, keď vystúpili z auta.

Ide o jednu z najsilnejších scén z nového dokumentu Až přijde válka českého režiséra Jana Geberta.
Film sleduje Švrčekov vývoj od maturity až po súčasnosť, keď už otvorene hovorí o vstupe do politiky. Zároveň vykresľuje niektoré praktiky brancov a ich vzťah k Rusku.
Kedysi sa na brancov pozeralo ako na krajne pravicových extrémistov, ale podľa analytikov to nie je úplne presný obraz. V lesoch trénujú streľbu, vojenskú taktiku, orientáciu v teréne, boj muža proti mužovi a podobne. Hovoria o sebe ako o domobrane, ktorá je pripravená pomôcť spoluobčanom v krízových situáciách.
Aj keď oficiálne nenapĺňajú znaky extrémistickej organizácie a nemusí byť medzi nimi veľa takto zmýšľajúcich ľudí, stále ide o bezpečnostné riziko, hovorí odborník na extrémizmus z organizácie Globsec Daniel Milo.
„Z ich vyjadrení vyplýva, že toto nie je skupina, ktorá by v prípade konfliktu bola lojálna štátu. Pritom sú ozbrojení a pomerne dobre vytrénovaní,“ povedal Milo.
Odoberajte podcast: Apple podcasty (iTunes) | Spotify | RSS
Veniec Tisovi vraj bola chyba
Slovenskí branci vznikli ako neformálne zoskupenie bez registrácie v roku 2012. Švrček spočiatku spolupracoval s nacionalistickým Slovenským hnutím obrody, ktoré sa hlási k odkazu totalitného slovenského štátu.
„Robíme kurzy prvej pomoci, turistické výstupy, cvičíme sa aj v lesoch, robíme taktické výcviky či kurzy sebaobrany,“ povedal v roku 2012 vtedy 16-ročný Švrček, keď Branci kládli veniec k soche Jozefa Tisa. V maskáčových nohaviciach a v čiernej košeli si ešte aj zaspievali pieseň Hej, Slováci, z ktorej ľudáci urobili hymnu vojnovej republiky.