Na vyhrážky sú slovenskí investigatívni novinári podľa vlastných slov zvyknutí, horšie to začne byť, keď ich fyzicky napadnú, zhoria im autá a podobne.
Smrť kolegu z portálu aktuality.sk Jána Kuciaka je pre nich šokom, keďže na Slovensku doteraz platilo pravidlo, že dotknutí proti novinárom bojujú žalobami a nie strelnými zbraňami.
Arpád Soltész (zdroj: Dušan Kittler)Arpád Soltész
Komentátor portálu noviny.sk
„Všetkých nás to zaskočilo a myslím si, že ani on sám s tým nerátal. Po tomto sa prelomili dve psychologické bariéry. Prvýkrát v histórii Slovenska zabili novinára. A po druhé, zabili ho s jeho partnerkou. Ani mafiáni sa tu nevraždili medzi sebou s rodinami. Je to moskovský rukopis. Teraz sa ukáže, či mal Andrej Kiska pravdu, či sme, alebo nie sme mafiánsky štát. Uvidíme, ako štát naloží s týmto prípadom.
Boli situácie, keď som sa aj ja bál o seba a o svojich blízkych. Dokonca sa dá povedať, že som desať rokov vzhľadom na svoju prácu žil v strachu. Každý, kto sa venuje tejto práci, tento strach má a časom sa s ním musí naučiť žiť.
Napadnutie som zažil na toalete v jednom podniku, keď zrazu prišiel chlap, ktorý mi rozbil tvár, polámal rebrá a bez jediného výkriku, bez jediného slova odkráčal preč. Bola to profesionálna práca.
Človeka takýto život ovplyvní. Stalo sa mi, že v čase, keď sa mi niekto vyhrážal, po mne vyštartovali dvaja hrubokrkí ľudia v šuštiakoch a kožených bundách. Dokonca jeden z nich strčil ruku pod bundu, ako keby siahal po zbrani. Skoro som pustil do gatí a keby som bol ozbrojený, asi sa pokúsim vystreliť ako prvý. O chvíľu sa ukázalo, že ten muž siahol po policajnom odznaku a predstavil sa mi, že je z kriminálnej polície. Potreboval si len overiť banalitu, ktorá sa stala v mieste môjho bydliska."
Monika Tódová (zdroj: Tomáš Benedikovič)Monika Tódová
Redaktorka Denníka N
„Táto vražda je šokom pre mňa a všetkých novinárov na Slovensku. Nikto z nás si zrejme nemyslel, že by mohli u nás novinára zavraždiť za to, čo píše. Mysleli sme si, že nám maximálne hrozí súd alebo výsluchy na polícii. Takéto veci sa dejú vo východných krajinách.
Jána som poznala ako mladého a veľmi šikovného novinára, ktorý bol zapálený pre svoju prácu. Bol veľmi slušný, obyčajný človek, ktorého bavilo ísť do hĺbky a v poslednom čase napríklad rozkrývať štruktúru daňových podvodov.
Začalo to ešte v roku 2016 kauzou Bašternák a prvými podozreniami, že na Slovensku existujú vyvolení ľudia, ktorí keď spáchajú daňový podvod alebo si neoprávnene uplatnia vratku DPH, tak sa im nič nestane, napriek tomu, že o tom vie finančná správa.“
(zdroj: sita)Tom Nicholson
Novinár, píše pre SME
„Jána Kuciaka som poznal od roku 2012. Napísal mi po tom, ako vypukla kauza Gorila, že mi drží palce a že by sa takejto práci tiež chcel venovať. Často bol veľmi veľkorysý a posielal mi tipy. Vnímal to tak, že nejde o boj medzi novinármi, ale o boj za správnu vec. Jeho smrť ma prekvapila rovnako, ako ma prekvapila vražda Ernesta Valka.
Napadlo mi však, že to nemusí súvisieť s Mariánom Kočnerom a Ladislavom Bašternákom, tak ako sa to teraz spája v médiách. Títo ľudia na Slovensku predsa podnikajú dvadsať rokov a nikdy tu k vražde nedošlo.
Ján robil na Talianoch, o ktorých sme mali dlhšie informácie, že tu kradnú eurofondy. To by mohla byť stopa. Informácie, ktoré pochádzajú z roku 2015, sú zrejme z SIS a je nesporné, že slovenské štátne orgány mali informácie o týchto podvodoch. Títo Taliani boli dokonca natoľko sebavedomí, že na svojej facebookovej stránke verejne podporili politiku Smeru.
Ak sa zistí, že s tým mali niečo spoločné, tak nechápem, ako môžu niektorí politici ďalej fungovať. Na druhej strane, na Slovensku sa už ukázalo množstvo káuz spojených so Smerom a pokračovali ďalej.
Keď som v minulosti pôsobil na Slovensku, tak som sa viackrát bál o život. Takisto som sa občas sám seba pýtal, či už nie som paranoidný, ale to zrejme súvisí s touto prácou. Aj s mojou vtedajšou manželkou sme riešili, či má zmysel písať o takýchto veciach, keď má človek deti. Vždy som sa však spoliehal, že na Slovensku sa predsa novinári nevraždia.
Moja súčasná žena mi hovorí, aby som s tým už prestal.“
Zuzana Petková (zdroj: Archív SME)Zuzana Petková
Reportérka týždenníka Trend
„Ján Kuciak bol môj kamarát, spolu sme robili na viacerých témach. Nešlo mu o exkluzivitu, ale najmä o to, aby sa kauzy dotiahli do konca. Rád sa podelil so svojimi informáciami a rád ostatným pomohol. Naposledy som mu dala všetky dokumenty, ktoré sa týkali vratiek DPH a podnikateľa Mariána Kočnera. On v nich dokázal nájsť súvislosti, ktoré som si ani ja nevšimla, mal veľký zmysel pre detail. Zrejme teraz prišiel na veľkú vec a preto sa stal obeťou nájomnej vraždy.
Veľmi ma mrzí, čo sa stalo a myslím si, že nálada namierená proti novinárom ide zhora. Minister vnútra Robert Kaliňák pred asi pol rokom zľahčoval vyhrážky, ktoré Jano oznámil polícii a podal trestné oznámenie. Tak ako politici znevažujú prácu novinárov a ich spoločenský status klesá, tak klesá aj spoločenská ochrana novinárov. Nikdy by som si však nemyslela, že to dospeje až do bodu, keď budem musieť ísť na pohreb kamarátovi.
Zažila som viaceré vyhrážky, ale nikdy som im nevenovala veľkú pozornosť. Keď som písala o sérii podvodov s DPH, ktoré sa týkali viacerých významných ľudí, tak mi za zvláštnych okolností začalo horieť auto. Neoznamovala som to polícii, pripisovala som to skôr teplu a prehriatiu motora. Teraz, keď vidím, čo sa stalo Janovi, by som k tomu asi pristupovala inak. Neskôr totiž rovnako horelo auto aj môjmu zdroju, ktorý mi poskytoval informácie k týmto témam.“
Júlia Mikolášiková (zdroj: Archív Júlie Mikolášikovej)Júlia Mikolášiková
Blogerka, v minulosti písala pre Nový Čas a aktualne.sk
„Prácu Jána Kuciaka som sledovala a raz sa s ním aj stretla. Okrem iného sa chcel informovať o ľuďoch z mafiánskeho prostredia. Keď som sa to ráno dozvedela, nechcelo sa mi veriť, že by to súvislo s jeho článkami. Skôr som očakávala, že pôjde o lúpežné prepadnutie.
Keď polícia priznala, že to zrejme súvisí s jeho prácou, bola som zaskočená. Veď Ján Kuciak už v septembri podával trestné oznámenie za vyhrážanie sa. Potom ma zaskočilo, že polícia tento prípad nechala riešiť len policajtov na obvodnom oddelení, ktoré nemá vysokoškolsky vzdelaných vyšetrovateľov s vyšetrovateľskými skúškami. Je to síce v súlade so zákonom, ale polícia mohla postupovať aj dôslednejšie a postúpiť vec útvaru, kde pôsobí aj operatívna zložka.
Bola som obeťou zastrašovania aj som podala dve trestné oznámenia. Ďalší prípad bola príprava vraždy prokurátora a podozrivý sa vyjadroval aj na moju adresu, vypočuli ma ako svedka. Obe oznámenia však boli odmietnuté. Prokurátor mi jedno odmietnutie odôvodnil tým, že som novinár, ktorý píše pre vydavateľstvo, ktoré vydáva aj bulvárne noviny. Píšem úderným spôsobom o úkladných vraždách, takže musím zniesť vyššiu mieru kritiky. Sťažovala som sa na postup operatívcov, ale nebolo mi to nič platné.“
Pavol Fejér (zdroj: ARCHÍV RTVS)Pavol Fejer
Bývalý moderátor relácie Reportéri v RTVS
„To, čo sa stalo, je hrozné. Napriek tomu, že sa to prezentuje ako ojedinelý prípad na Slovensku, zrejme to súvisí so širším kontextom. Panuje tu pocit, že spravodlivosť neexistuje pre všetkých a novinári, ktorí na to upozorňujú, sú označovaní všelijakými nadávkami. Politici zužujú priestor pre svojich kritikov a do popredia sa dostávajú bulvárni a manipulujúci novinári. Nasvedčuje tomu aj mocenská zmena v RTVS a zrušenie relácie Reportéri.
Ja som sa ako novinár viackrát pri svojej práci bál. Na druhej strane som nebol nikdy vystavený extrémnym útokom. Zrejme to súvisí s tým, že som sa novinársky nevenoval veľkým ekonomickým zločinom. Takisto, keď som bol v teréne, agresívni ľudia vždy vnímali, že je tam aj kamera a to ich od nejakých útokov odradilo.“
