Ako vnímate udalosti posledných dní?
„Nie je to ľahká otázka. Dôležité je povedať, prečo sme dospeli do štádia spoločnosti a do atmosféry, v akej sme. Všetci teraz žijeme nesmierne brutálnou úkladnou vraždou,
čo je asi tá posledná kvapka na spamätanie sa všetkých inštitúcií aj politikov, ale aj nás občanov, zatriaslo to s nami. Keď rozsievate nenávisť a vytvárate permanentných nepriateľov, žnete nenávisť, ktorá sa znásobuje.“
Čo máte na mysli?
„Ak najprv všetkých novinárov označím brutálnym a nevychovaným spôsobom a chcem znížiť ich dôveryhodnosť v spoločnosti, vytváram priestor pre alternatívy, ktoré sa uchádzajú o dôveru. No tie alternatívy bývajú často extrémistické, pretože nadväzujú na nenávisť a hnev.
Ak sme permanentne svedkami tézy 'skutok sa nestal', ak polícia a vyšetrovacie orgány pred sebou tlačia veľké kauzy, prejavuje sa to klesaním dôvery v inštitúcie, ktoré by mali mať primárne na starosti bezpečnosť v spoločnosti, či už hovoríme o vláde, justícii, alebo polícii.“
Znamená to, že na Slovensku sa už človek nemôže cítiť v bezpečí?

„Ak hovoríme o ľudských právach, o tom, aby sa tu občan cítil spokojný, môžeme zvoliť dva rôzne spôsoby, ako sa postavíme k existujúcemu násiliu v spoločnosti. Hovorím o Istanbulskom dohovore.
Môžete sa postaviť ako politik a povedať, že potrebujeme zastaviť násilie a hlásim sa k tomu, že musíme urobiť niečo, aby sa takéto násilie v spoločnosti nekonalo.
A ak sú tu predstavitelia katolíckej cirkvi, ktorí majú nejaké obavy, vždy môžeme využiť klauzulu výhrady, aby to bolo v súlade s ústavou.“
Ten druhý spôsob je aký?