BRATISLAVA. Rozšírenie učebných osnov pre základné školy v predmete regionálna výchova je jedným z cieľov činnosti Folklórnej únie na Slovensku.
Do osnov by sa mali dostať aspoň hlavné prejavy tradičnej ľudovej kultúry v obradoch a zvykoch sviatkov človeka a sviatkov roka na Slovensku.
Na stretnutí s médiami to v stredu uviedol predseda únie Štefan Zima.
Školskí odborári chcú viac času na zákon o pedagogických zamestnancoch Čítajte V roku 2018 uplynie 65 rokov od profesionalizácie kultúrno-osvetovej činnosti. Únia preto navrhuje 26. október kodifikovať v legislatíve ako deň kultúrno-osvetových pracovníkov.
Zazneli aj slová na adresu regionálnych kultúrno-osvetových stredísk. Tie boli za ostatných 20 rokov výrazne zdecimované personálne aj ekonomicky. Pritom podľa názoru únie je ich činnosť nezastupiteľná pri plnení úloh štátnej kultúrnej stratégie.
"Regionálna výchova na Slovensku je zaradená iba na niekoľkých desiatkach základných škôl. Nie je ich ani 50, na Slovensku ich pritom máme skoro 2000. Nám ide o to, aby sa vytvoril priestor, ktorý bude stabilný a dostaneme do neho konkrétne vybrané veci zo zvykov, obyčají a sviatkov, aby to bola informácia, kde sa deti nachádzajú, ako to je s ľudovou tradíciou v ich regióne. Mohla by byť v niekoľkých predmetoch, lebo tak sa to dá realizovať," povedal Štefan Zima.
"Teraz je to podľa uváženia, je to v rámci regionálnej výchovy, niekde sa tomu učitelia aj venujú, majú topografiu lokality a učia deti tradíciám. Dôležitá je tá výchova preto, lebo každý národ si chráni artefakt tradičnej ľudovej kultúry ako vlastnú identitu, ktorá je nemenná. Môže sa meniť štátna hymna, štátny znak, niekedy žiaľ aj hranice, ale národ má svoju kultúru ako vlastný znak," uviedol Zima.
"My sme základná umelecká škola, ZUŠ nie sú na povinnej báze, sú na základe dobrovoľnosti. Aj tak chýbalo nejaké regionálne vzdelávanie, preto sme robili u nás na škole v experimente odbor tanečno-hudobnej regionálnej ľudovej kultúry, v ktorom vyučujeme," uviedol Igor Littva, umelecký šéf a choreograf folklórneho súboru Liptov, vedúci pedagóg ZUŠ v Ružomberku.
"Napriek tomu som presvedčený, že vec, ako je ľudová kultúra, by sa mala vyučovať povinne aspoň v niektorých prierezových témach. K nám prídu do ZUŠ len žiaci, ktorí sa zaujímajú o regionálnu ľudovú kultúru, lebo ju vyučujeme. Sú ale informácie, ktoré by mali žiaci, všeobecne o vlastnej ľudovej kultúre, o vlastných koreňoch vedieť, odkiaľ pochádzajú. Stretávam sa aj u nás so žiakmi, ktorí majú problém to zatriediť, majú širšie informácie zo svetovej kultúry, ale doma často nepoznajú, čo majú v regióne," dodal Igor Littva.
"Určite sme splnili všetky ciele, ktoré sme si dali. Zvládli sme aj extrémne podmienky, ktoré na účinkovanie vonku v Pjongčangu boli. Viedla k tomu aj naša príprava, vedeli sme, že ideme do extrémnych podmienok, tak sme našich tanečníkov aj hudobníkov inštruovali, ako sa vystrojiť, aby sa dalo aj hýbať. Moderátor nás vždy uviedol, že sme súbor zo Slovenska, bola tam aj veľká skupinka Slovákov, boli tam aj Nóri a Rusi, tí si priniesli veľkého Deda Mráza," doplnil Jozef Martinka, vedúci folklórneho súboru Vršatec z Dubnice nad Váhom, ktorý slovenskú ľudovú kultúru reprezentoval na olympiáde v kórejskom Pjongčangu.
Folklórna únia na Slovensku je dobrovoľné, záujmové, nezávislé občianske združenie detí, mládeže a dospelých so zameraním na ochranu, uchovávanie, rozvíjanie a šírenie prejavov tradičnej ľudovej kultúry Slovenska, ktoré vzniklo v máji 1990.
Za vyše 25 rokov existencie zorganizovalo a spolupracovalo na stovkách scénických podujatí, odborných seminárov, sympózií či vydávaní odborných a dokumentačných materiálov.
