BRATISLAVA. Iba 2,4 percenta obyvateľov Slovenska úplne odmieta povinné očkovanie. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý na sklonku uplynulého roku organizoval Inštitút strategických analýz Slovenskej akadémie vied (SAV). Ak sa však očkovanie spomína v spojitosti s farmaceutickým priemyslom, nedôvera ľudí narastá.
Dáta zbierala v teréne na reprezentatívnej vzorke 1 600 respondentov v období od 20. do 24. novembra 2017 agentúra MVK. Otázky boli súčasťou rozsiahleho prieskumu verejnej mienky na celý rad otázok týkajúcich sa postojov a svetonázoru, ktorý následne akademici podrobnejšie analyzovali.
Aké sú hodnoty ľudí, ktorí nechcú očkovať deti Čítajte Akademici plánujú ďalší výskum, kde budú presnejšie zisťovať, za akých okolností ľudia svoj názor na vakcináciu menia.
"Tie čísla dôvery v očkovanie ako jeden zo základných nástrojov verejného zdravia sú v podstate vysoko povzbudivé,“ uviedol Juraj Draxler, vedúci Inštitútu strategických analýz SAV, ktorý prieskum koordinoval.
"V poslednom čase sa intenzívne hovorí o náraste významu antivakcinačného hnutia. Ak sa však ľudí celkom neutrálne opýtate na postoj k očkovaniu, skupina ľudí, ktorá ho celkom odmieta, je u nás v skutočnosti veľmi malá,“ podotkol.
Draxler zároveň poukázal na to, že spomínaná dôvera je krehká. Až jedna tretina opýtaných deklarovala, že úplne alebo čiastočne súhlasí s výrokom, že jediný dôvod, prečo existuje povinné očkovanie, je tlak farmaceutických firiem.
Dokonca po takto položenej otázke začal odpor respondentov rásť. Ak sa anketári znovu opýtali na súhlas s očkovaním, skupina ľudí, ktorí s ním "skôr nesúhlasia“, narástla zo 7,6 percenta na 11 percent. Skupina zarytých odporcov ostala nezmenená.
Očkovanie sa v tehotenstve oplatí. Chrípka môže plodu ublížiť Čítajte "Séria otázok v dotazníku bola zvolená presne na to, aby sme získali indikácie, aké silné je presvedčenie respondentov,“ konštatoval Draxler. Odpovede podľa neho naznačujú, že keď sa začne hovoriť o očkovaní v kontexte mocenského pôsobenia, diskusia sa mení. "Ľudia reagujú inak, ako keď sa pýtate neutrálne,“ dodal.
Aj preto sa v inštitúte rozhodli na očkovanie zamerať aj do budúcna a pripraviť sériu výskumných aktivít, ktoré budú názory a reakcie ľudí skúmať hlbšie. Výskumníkov zaujíma práve racionalita komunikácie.
"V skutočnosti sú totiž očkovacie látky ako celok pre farmaceutický priemysel málo atraktívne,“ vysvetlil Draxler s tým, že tvoria len dve až tri percentá jeho celkových príjmov. "A, samozrejme, povinné očkovanie sme mali aj za socializmu, kde sa dalo sotva hovoriť o tom, že si ho vylobovali farmaceutické firmy,“ argumentoval.
Podľa vedúceho inštitútu diskusia musí byť rozumná. "Teda bez pavedeckého strašenia, ale štát má zároveň povinnosť s verejnosťou efektívne komunikovať, a to je to, k čomu sa budeme snažiť aj v nasledujúcich mesiacoch prispieť,“ uzavrel Draxler.
