BRATISLAVA. Ministerstvo životného prostredia vo štvrtok predstavilo práce na zákone o chránených vodohospodárskych oblastiach, takzvanom Lex Žitný ostrov.
Je to historicky prvý zákon určený výlučne na ochranu desiatich najvzácnejších oblastí, v ktorých sa nachádzajú najväčšie zásoby podzemných vôd na Slovensku.
Pomenovaný po Žitnom ostrove
Ako agentúru SITA informoval hovorca MŽP SR Tomáš Ferenčák, zákon je pomenovaný po najvýznamnejšej z oblastí - Žitnom ostrove.
„Ochrana toho najvzácnejšieho, čo na Slovensku máme, si vyžaduje jasné pravidlá, dlhodobé a predovšetkým odborné riešenie. Musí sa týkať všetkých relevantných rezortov – životného prostredia, pôdohospodárstva a zdravotníctva. Platiť má pre Žitný ostrov aj pre ostatné významné vodárenské oblasti,“ vyhlásil minister životného prostredia László Sólymos.
Podľa ministra potrebuje ochrana najvzácnejších lokalít jeden komplexný prístup. Nová legislatíva plánuje zmeniť súčasnú prax, keď možných znečisťovateľov kontroluje napríklad Slovenská inšpekcia životného prostredia, ktorá patrí pod envirorezort.
Na používanie agrochémie však dohliada rezortná organizácia ministerstva pôdohospodárstva. Dohľad nad dodávkou pitnej vody realizujú úrady verejného zdravotníctva a monitoring podzemných vôd zaisťujú rezortné organizácie ministerstva životného prostredia.
Zjednotí postup štátnych inštitúcií
Lex Žitný ostrov zjednotí postup všetkých štátnych inštitúcií v chránených vodohospodárskych oblastiach, určí pravidlá na predchádzanie znečistenia a zavedie spoločné „trojrezortné“ kontroly.
„Práve Lex Žitný ostrov zaistí maximálnu dôslednosť kontrol. Odstráni kompetenčné nejasnosti či výkladové nepresnosti. Prirodzene, je nevyhnutné sprísniť aj sankcie, ak niekto pravidlá poruší,“ vyjadril sa László Sólymos.
Ministerstvo chce zvýšiť aj sankcie, pretože súčasná výška pokút je podľa nich nedostatočná. Spodná hranica pokút v kompetencii envirorezortu je dnes 99 eur.
Tá by sa mala výrazne zvýšiť. Ministerstvo zároveň plánuje posilniť spoluprácu s environmentálnou políciou Prezídia Policajného zboru. Správu o hodnotení kvality vôd rezort pravidelne zverejní na svojom webovom sídle. Nevyhnutné bude podľa nich aj prepojenie informačných systémov envirorezortu a rezortu zdravotníctva.
Kompetencie pri dohľade nad agrochémiou
Na prvých opatreniach pre zefektívnenie ochrany vody pracoval envirorezort už minulý rok. Prostredníctvom novely zákona o vodách získa ministerstvo kompetencie pri dohľade nad agrochémiou v chránených vodohospodárskych oblastiach.
Zároveň rezort posilňuje ochranu vôd pred dusičnanmi, ktoré predstavujú porovnateľné riziko ako pesticídy.
Do životného prostredia sa dusičnany dostávajú aj vďaka nesprávnemu zaobchádzaniu s odpadovými vodami v žumpách.
Envirorezort zároveň zmodernizuje svoje monitorovacie kapacity. Investícia by mala byť 10 miliónov eur. Priamo na Žitnom ostrove sa zrekonštruuje dvanásť objektov. Ministerstvo pripravilo aj výzvu na podporu budovania kanalizácií v chránených vodohospodárskych oblastiach. V prvom kole pôjde o 17 miliónov eur, neskôr sa zvýši.
Na Slovensku je v súčasnosti desať chránených vodohospodárskych oblastí: Žitný ostrov, Strážovské vrchy, Beskydy a Javorníky, Veľká Fatra, Nízke Tatry (západná časť a východná časť), Horné povodie Ipľa, Rimavice a Slatiny, Muránska planina, Horné povodie rieky Hnilec, Slovenský kras (Plešivská planina a Horný vrch), Vihorlat.
