Moderátorom je od roku 1992, patrí medzi najoceňovanejších českých novinárov a na twitteri ho sleduje takmer 270-tisíc ľudí. MARTIN VESELOVSKÝ získal za svoje rozhovory Novinársku cenu, Cenu Karla Havlíčka Borovského aj Cenu Ferdinanda Peroutku a s televíziou DVTV viackrát ovládli súťaž Křišťálová lupa, kde sa zároveň stal Osobnosťou roka. Hovorí, že napriek tisíckam rozhovorov a rokom za mikrofónom prestáva rozumieť svojej profesii.
Keď si človek pozrie váš instagram, používate netradičné emoji ako napnutý biceps, oheň alebo bozkávajúce smajlíky. Čo vás vystihuje najviac?
“V DVTV používame kritické myslenie a také otázky aj kladieme. Pre množstvo politikov je to nekomfortné.
„
V poslednom čase ma v súvislosti s mojou prácou najviac vystihuje nahnevaný smajlík. Instagramu však nie som ochotný venovať čas a facebook ma veľmi hnevá, preto sa naplno venujem len twitteru.
V prvých dvoch vetách ste dvakrát spomenuli hnev, čo sa deje? Je nahnevanosť váš bežný prejav?
Áno, v podstate som veľmi hnevlivý typ človeka. Čím ďalej, tým menej rozumiem našej brandži. Prestávam chápať, čomu sú ľudia ochotní veriť, čo sú ochotní povedať vo verejnom priestore, prečo dávajú taký malý dôraz na fakty alebo čo sú schopní a ochotní hovoriť politici. Toto všetko ma miestami veľmi hnevá.
Od vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej je pre novinárov témou ich zotrvanie v práci. V rozhovore pre Denník N ste pred touto udalosťou povedali, že si viete hypoteticky predstaviť koniec práce novinára. Ako to cítite teraz? Viete si to ešte stále predstaviť?
Áno. Pokým ktokoľvek, možno obzvlášť novinári, začne prepadať pocitu, že je jeho práca nevyhnutná a začne si budovať spasiteľský komplex, je na najlepšej ceste byť otrasným novinárom.
Martin Veselovský (45)
začínal v rádiu Európa 2 a pracoval aj na Prime, v Nove, Českom rozhlase a Českej televízii, až v roku 2014 založili spolu s Danielou Drtinovou vlastnú súkromnú internetovú televíziu DVTV.
Zmenil sa nejako po tejto udalosti váš prístup k práci?
Ján Kuciak bol investigatívny novinár, ktorý pracoval na hrane, na skutočne závažných témach. Svojím prístupom vlastne zastupoval zlú prácu polície. Ja robím rozhovory v štúdiu a tieto dva typy žurnalistiky sa naozaj nedajú porovnávať.
Čo si myslíte o slovách vojnového reportéra Tomáša Etzlera, ktorý nedávno pre SME povedal, že nezažil dôležitejšie obdobie pre poctivú žurnalistiku, ako je teraz?
Pozrite sa desiatky rokov dozadu a zistite, že doba bola vždy vážna, kritická a prelomová. Takže áno, dnes je dôležité robiť skvelú a poctivú novinárčinu, rovnako ako kedykoľvek predtým. Vtip je v tom, že kvalitná žurnalistika nemá sama osebe silu zachrániť spoločnosť pred čímkoľvek. Nástup nacizmu a komunizmu sú toho dôkazom.
Vojnový reportér Etzler: Päť dní som nevyšiel z hotela, hanbil som sa Čítajte Novinár si z dlhodobého hľadiska buduje svoj imidž a politik už vie odhadnúť, čo od neho môže očakávať. Vy ste práve ten, ktorý respondentom veľa nedovolí. Prekáža to?
