Keď plukovník Nórskej kráľovskej armády Leif Tronstad rozdal svojim vojakom samovražedné kapsuly, predniesol: „Nemôžem vám povedať, prečo je táto misia taká dôležitá, ale keby ste v nej uspeli, žila by v spomienkach Nórska celé stáročia.“
Tieto komandá však nevedeli, že predošlé pokusy britských vojakov o rovnakú misiu boli totálnym fiaskom. Oba klzáky, ktoré viezli nasadených mužov, spadli cestou na miesto určenia.
Tých, čo prežili, nemeckí vojaci rýchlo zajali, mučili a popravili. Keby chytili podobným štýlom aj Nórov, mohli očakávať, že ich stihne rovnaký osud ako ich britských predchodcov – preto dostali samovražedné tabletky.
Operácia Gunnerside
Práve 28. február je dňom 75. výročia operácie Gunnerside, a hoci to ešte nie je storočnica, spomienka na túto úspešnú nórsku misiu je stále silná v Nórsku aj v zahraničí. Zimnú sabotáž v chemickej továrni Vemork v oblasti Telemark Nemcami okupovaného Nórska, jednu z najdramatickejších a najdôležitejších vojenských misií druhej svetovej vojny, pripomínajú filmy, knihy aj televízny miniseriál.
Spomalila nemeckých jadrových vedcov o celé mesiace a umožnila Spojeným štátom predbehnúť ich v snahe vyrobiť prvú atómovú bombu.
Hoci ľudia si spájajú snahy USA vyrobiť atómovú bombu s Japonskom a vojnou v Tichomorí, Projekt Manhattan – americký program na výrobu tejto bomby – sa vlastne začal ako reakcia na podozrenie Spojeneckých síl, že Nemci sa aktívne venujú vývoju takejto zbrane.
No boje v Európe sa skončili prv, než jedna či druhá strana držali v rukách funkčnú atómovú bombu. V skutočnosti sa skúška na Trinity – prvé skúšobné odpálenie atómovej bomby Amerikou – odohrala 7. mája 1945, čiže presne v deň kapitulácie Nemecka.
Takže americká atómová bomba prišla o pár týždňov neskôr, než aby ju mohli použiť proti Nemecku. Keby si však Nemci boli vyvinuli vlastnú bombu len o pár mesiacov rýchlejšie, výsledok vojny v Európe mohol byť celkom odlišný. Mesiace meškania spôsobené sabotážou Nórov v chemičke Vemork možno zabránili víťazstvu Nemecka.
Stálo to na ťažkej vode
Plukovník Tronstad, predvojnový profesor chémie, mohol povedať svojim mužom, že chemický závod Vemork vyrába „ťažkú vodu“ – dôležitú prísadu pre zbrojársky výskum Nemcov.
Okrem tohto faktu nevedeli nórske jednotky nič o atómových bombách alebo o tom, ako sa ťažká voda využíva. Ani dnes, keď má väčšina ľudí aspoň základné znalosti o atómových bombách a vie, že zdrojom ich ohromnej energie je štiepenie atómov, má iba málokto predstavu, čo vlastne ťažká voda je alebo akú hrá úlohu v štiepení týchto atómov.
Ešte menej ľudí vie, prečo ju nemeckí atómoví výskumníci potrebovali, zatiaľ čo americkí nie.
