BRATISLAVA. Na Slovensku existuje disproporcia medzi legislatívnym nastavením inštitúcií a tým, ako ich vníma verejnosť.
Zhodli sa na tom ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) a zástupcovia Európskeho parlamentu s tým, že viac ako na legislatívu by sa Slovensko malo zamerať na zvýšenie ich dôveryhodnosti.
Dôveryhodnosť štátu
Žitňanská prijala v piatok misiu Konferencie predsedov politických skupín Európskeho parlamentu. Úvod aj záver stretnutia patrili diskusii o dôveryhodnosti inštitúcií.
Antonino Vadala o Troškovej: Ja som ju poradil Jasaňovi Čítajte Zúčastnení sa zhodli na tom, že pokiaľ ide o naše legislatívne nastavenie, to korešponduje so štandardným legislatívnym nastavením v rámci európskeho priestoru.
"Na druhej strane tu však existuje disproporcia medzi legislatívnym nastavením a vnímaním zo strany verejnosti. Preto viac ako na legislatívu je potrebné zamerať sa skôr na budovanie kapacít, kvalitu inštitúcií, a tým na zvyšovanie ich dôveryhodnosti vo vzťahu k verejnosti," informoval o schôdzke hovorca rezortu Peter Bubla.
Diskusia s europoslancami
Otázky europoslancov sa podľa Bublu dotýkali tém ako dôveryhodnosť súdnictva, nezávislosť súdnictva, postavenie a právomoci rezortu spravodlivosti so zreteľom na činnosť prokuratúry a polície.
Kiskov návrh na spoločné vyhlásenie ústavných činiteľov Čítajte Venovali sa aj špecifickým otázkam transpozície smernice proti praniu špinavých peňazí a záruk, pokiaľ ide o nominácie Slovenskej republiky do orgánov Európskej prokuratúry.
Projekt Európskej prokuratúry je prioritou rezortu spravodlivosti a v najbližšom období by mohol byť do legislatívneho procesu predložený návrh zákona, ktorý bude zákonným rámcom pre vytvorenie záruk nominácií zo Slovenskej republiky, uviedol Bubla.
Poslanci boli informovaní aj o aktivitách rezortu v oblasti zvýšenia transparentnosti. Diskusia sa týkala najmä tzv. protischránkového zákona a odkrývania konečných užívateľov výhod.
