BRATISLAVA. Slovenské úrady by sa mali komplexnejšie zaoberať pokračujúcou segregáciou rómskych a zdravotne postihnutých detí v školskom systéme.
Slovensko totiž nemá konkrétny plán na boj proti segregácii na národnej, regionálnej či miestnej úrovni.
Novinárom to v piatok povedal komisár Rady Európy pre ľudské práva Nils Muižnieks, podľa ktorého Slovensko za posledné dva roky dosiahlo v tejto oblasti len malý pokrok.
Snaha nestačí
Komisár privítal uistenie vlády, že si je vedomá potreby bojovať proti segregácii v školstve a ocenil tiež niektoré legislatívne opatrenia, ktoré za posledné dva roky prijala.

Tieto snahy sa mu však nezdajú úmerné situácii, ktorej krajina čelí, keďže opatrenia sú často krátkodobé a málo udržateľné. Komisár zaznamenal aj pozitívne príklady inklúzie v školstve, ide však väčšinou o ojedinelé prípady vďaka iniciatíve jednotlivcov.
Nepomohol ani Najvyšší súd
Konkrétne spomenul dievča s Downovým syndrómom, ktoré nechceli prijať do normálnej školy ani po tom, čo v jej prospech rozhodol Najvyšší súd SR.
„Ani potom ju škola neprijala a nečelila žiadnym konzekvenciám,“ povedal a konštatoval slabú vymožiteľnosť právnych nariadení.
Individuálne vyučovanie a asistenti
Slovensko by podľa neho malo do legislatívy zahrnúť jasnú povinnosť desegregovať školstvo. Toto by malo ísť ruka v ruke so systémom podpory jednotlivých škôl a žiakov vrátane poskytovania individuálneho vyučovania a asistentov.
Takýto systém by nemal byť financovaný cez dočasné projekty, ale prostredníctvom stabilného rozpočtu. Muižnieks tiež poukázal na potrebu ďalšieho vzdelávania učiteľov.

Komisár podľa vlastných slov pozorne sleduje plány vlády zreformovať systém zápisu do základných škôl. Pri zápise by sa totiž podľa neho nemalo prioritne rozhodovať o tom, či pôjde postihnuté dieťa do špeciálnej školy, ale o tom, ako najlepšie vyhovieť jeho potrebám v normálnom školstve.
Víta tiež plány na posilnenie predškolského vzdelávania, prijaté by podľa neho mali byť čo najskôr.
Muižnieks tiež zdôraznil, že boj proti segregácii v školstve treba chápať v širšom sociálnom kontexte.
V prípade rómskej komunity to zahŕňa aj zmierňovanie protirómskych nálad v spoločnosti a boj proti diskriminácii tejto menšiny. V prípade detí zo zdravotným postihnutím treba najmä znížiť ich počet umiestnených v rôznych inštitúciách.