BRATISLAVA. Komisár Rady Európy (RE) pre ľudské práva Nils Muižnieks uzavrel v piatok štvordňovú návštevu Slovenska, v rámci ktorej sa zameriaval na inkluzíve vzdelávanie detí s poruchami a takisto rómskych detí.
Zároveň sa však táto návšteva uskutočnila krátko po vražde slovenského investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
Komisár sa preto stretol s predstaviteľmi médií, aby spolu prediskutovali otázku bezpečnosti novinárov na Slovensku.
Novinári štátu neveria, čelia nadávkam
Muižnieks povedal, že novinári, s ktorými sa v uplynulých dňoch stretol, "vyjadrili šok, strach a výraznú nedôveru v štátne inštitúcie, ktoré majú zaisťovať slobodný a bezpečný výkon ich profesie".
“Boli tu obavy o to, ako sa politici vyjadrovali o novinároch či určité súdne procesy, ale nebol tu alarm, že sa niečo takéto môže udiať.
„
Komisár Muižnieks sa domnieva, že najlepšia možnosť, ako môže dôjsť k obnove tejto dôvery, je rýchle a efektívne vyšetrenie páchateľov tohto činu s cieľom identifikovať a potrestať páchateľov, obzvlášť tých, ktorí tieto vraždy nariadili.
"Musí dôjsť k zmene rétoriky a ohováracia kampaň musí skončiť. Pohŕdavé vyjadrenia verejných predstaviteľov o novinároch ohrozujú základnú úlohu médií v demokratickej spoločnosti a vytvárajú pre novinárov neisté prostredie," zdôraznil.
Vysvetlil, že to, ako politici hovoria o novinároch a nazývajú ich nepriateľmi alebo rôznymi zvieracími označeniami, "toto podporuje ľudí, ktorí chcú ubližovať novinárom k tomu, aby tak urobili". A to podľa neho vytvára nebezpečné pracovné prostredie pre novinárov.
Vraždy novinárov ako celosvetový budíček
Muižnieks pripomenul, že ide o druhú vraždu novinára v krajine Európskej únie v krátkom období a malo by to byť vnímané ako budíček nielen tu na Slovensku, ale všade vo svete. O potrebe posilňovania bezpečnosti práce novinárov treba rozhodne podľa neho hovoriť.
Komisár Rady Európy kritizoval Slovensko za nedostatočné riešenie školskej segregácie Čítajte "Ďalšia diskusia by sa mala uskutočniť v otázke spolupráce polície s novinármi, a síce: či polícia dostatočne rýchlo reaguje na žiadosti novinárov o ochranu. Toto sa samozrejme týka situácie tu a aj v Európe," pokračoval.
Dôležité je podľa komisára to, aby novinári vedeli, kedy majú brať takúto vyhrážku vážne a na koho sa obrátiť na polícii. A samozrejme to, aby na takéto situácie boli manažmenty médií pripravené.
Vyššia ochrana novinárov
Tretia oblasť, na ktorú sa treba pozrieť zblízka, je proces okolo zasielania a vybavovania žiadostí o získavanie informácií.
Tak, aby sa novinári pracujúci na citlivých témach nedostali do ohrozenia tým, že sa ich mená objavia v dokumentácii takejto žiadosti. Pokiaľ by sa takáto žiadosť dostala do zlých rúk, mohlo by dôjsť k ohrozeniu novinára.
Pred vraždou Jána Kuciaka sa podľa Muižnieksa neobjavili žiadne výrazné varovné signály.
"Boli tu obavy o to, ako sa politici vyjadrovali o novinároch či určité súdne procesy, ale nebol tu alarm, že sa niečo takéto môže udiať," zamyslel sa komisár.
"Veľmi na mňa zapôsobila reakcia občianskej spoločnosti na smrť týchto dvoch mladých ľudí. V rámci mojich stretnutí z tých demonštrácií, pochodov a všetkých prejavov som nadobudol dojem, že títo ľudia požadujú transparentnosť, zodpovednosť, slušnosť a kvalitnú žurnalistiku. Toto zaznelo v mnohých rozhovoroch, ktoré som mal," dodal komisár Muižnieks.
