Končíte svoje tretie obdobie ministrovania a trikrát ste skončili predčasne. Vidíte reálne, že by ste sa stali ministerkou spravodlivosti aj štvrtýkrát?
„Závisí to od toho, či budem mať ambíciu pokračovať v politickom živote, alebo sa nasmerujem viac do odborného života. Nechajte ma nadýchnuť, kým na toto odpoviem.“

Bol tento odchod ťažší ako tie predošlé?
„Najťažším odchodom určite bolo, keď padla Radičovej vláda. Nenaplnenie očakávaní bolo spojené s veľkým sklamaním. Myslím, že vtedy mala vláda potenciál urobiť veľký krok dopredu práve v oblasti právneho štátu. To sa nenaplnilo, čo bolo pre mňa sklamaním spojeným s frustráciou. Vrátane otáznikov, či pokračovať v politike ďalej, alebo nie. Teraz to bol iný typ vlády. Zložitý bol už vstup do vlády spojený s veľkými nákladmi a inak nastavenými očakávaniami. S odhodlaním podať výkon a urobiť maximum, čo sa urobiť dá. Keď máte inak postavené očakávania, tak potom, samozrejme, aj inak vidíte skončenie vo funkcii.“
Fungovalo sa vám v tejto vláde ťažšie v porovnaní s tým, na čo ste boli zvyknutá v minulosti?
„Nemôžem sa sťažovať na nedostatok priestoru, mali sme na začiatku dobrú dohodu a programové vyhlásenie vlády, s ktorým som bola stotožnená. Pokiaľ ide o moju časť, tak sme pracovali pomerne rýchlo a pomerne veľa sme stihli. Budem spokojná, keď v tom môj nástupca bude pokračovať a veci dokončí.“
“"Robert Fico musel odísť cez vynútený odchod, nie dobrovoľný. To je vážna vec."
„
Prakticky celé obdobie od volieb tu bol silný verejný i politický tlak na odstúpenie Roberta Kaliňáka. Vy ste dokonca už vstupovali do vlády s tým, že ste nechceli, aby v nej bol. Ako sa vám spolupracovalo?