Je spisovateľkou a zároveň novinárkou, ktorá neváha zaťať do živého. Keď odhalila fašistickú minulosť zakladateľa IKEA, mnoho Švédov sa na ňu nahnevalo. Nedala sa odradiť. Naďalej prednáša o fašizme a švédskej identite.
ELISABETH ÅSBRINK prišla na Slovensko diskutovať o fašizme na Stredoeurópske fórum. Je veľmi rada, že reagujeme na brutálnu vraždu novinára tak dôstojne a s takým zápalom na plných námestiach. „Ak dokážete ľudí presvedčiť, že dokážu prispieť k zmene, prináša to nádej a skutočne dokážu tú zmenu priniesť,“ hovorí.
Akú veľkú úlohu zohrala vaša vlastná rodinná história v tom, že ste sa rozhodli písať o téme fašizmu a holokaustu v knihe A vo Viedenskom lese stále stoja stromy?
Príbeh knihy sa začal tým, že ma vyhľadala dcéra Otta Ullmana a doniesla mi päťsto listov. Len v krátkosti mi povedala o Ottovi, ktorý sa zachránil odchodom do Švédska, a jeho rodičoch v Rakúsku, ktorí zahynuli v koncentračnom tábore.
Moja prvá reakcia bola, že sa nechcem tou témou zaoberať, lebo je to trauma aj v mojej rodine. Povedala som jej, že je pre mňa príliš bolestivé o tom písať, nezvládnem to a odmietla som. Potom som však každý večer rozmýšľala o trinásťročnom chlapcovi vo švédskom sirotinci, ktorý musel nastúpiť do práce, a o jeho rodičoch vo Viedni, ktorí mu každý deň písali listy.
Nakoniec som povedala, že to skúsim. Myslím, že mám povinnosť to spraviť v mene obetí. Môj starý otec a ďalší členovia rodiny nemali zomrieť pre nič za nič.
Keď ste zverejnili dôkazy o fašistickej minulosti zakladateľa IKEA Ingvara Kamprada, ktorý sa v mladosti kamarátil s Ottom Ullmannom a ktorý je vo Švédsku takmer modlou, nečastovali vás krajania nadávkami a hrozbami?
Mnohí Švédi nechceli, aby som o tejto téme hovorila. Veľmi sa na mňa hnevali, dostala som množstvo zúrivých listov. Keď vyšla kniha, musela som sa brániť v rozhlase pred rozhnevanými ľuďmi najmä z oblasti Ålmhultu, kde sídli IKEA.
Vlani po smrti Ingvara Kamprada sa to zopakovalo, keď ma požiadali, aby som o ňom napísala. Predložila som fakty, neútočila som. Povedala som, že nevieme, čo skutočne myslel svojou oslavou fašistického lídra Pera Engdahla.
V rozhovore v roku 2010 mi povedal, že je to skvelý človek a bude tomu veriť až do smrti. Engdahl bol kľúčovým hráčom v budovaní fašistického a nacistického hnutia vo Švédsku. Už nikdy som sa Kamprada na to nemohla spýtať. Neumožnili mi ďalší rozhovor a nikto iný sa ho na to nespýtal.
A čo správa pre zamestnancov, že zapletenie sa s fašistami je mladíckou chybou, ktorú ľutuje? Nebolo to dostatočné vysvetlenie?
“Veľkého režiséra Ingmara Bergmana fašisti úplne pobláznili. Dúfal, že Hitler vyhrá vojnu, no v roku 1945 si uvedomil, že urobil chybu, a viackrát o tom napísal. Tak sa môže zachovať čestný človek.
„
On sám to poprel tým, že mi v roku 2010 povedal, že Per Engdahl je skvelý človek. Keď sme robili rozhovor, bol šéfom konzorcia IKEA, sedeli sme na riaditeľstve s jeho asistentom.
Bol lojálny k fašistickému lídrovi Perovi Engdahlovi a bol aj členom nacistickej strany. Veľkého režiséra Ingmara Bergmana fašisti úplne pobláznili. Dúfal, že Hitler vyhrá vojnu, no v roku 1945 si uvedomil, že urobil chybu, a viackrát o tom napísal. Tak sa môže zachovať čestný človek. Kamprad takúto reflexiu nikdy nespravil.
Bolo ťažké s ním robiť rozhovor?
Áno, lebo priznal len to, čo som vedela dokázať. Napríklad som sa ho spýtala na to, že keď vyrastal, Hitlera volal „ujo Hitler“. Povedal, že nie, a trval na tom, až kým sme mu to aj s jeho asistentom nevyhľadali v jeho oficiálnej biografii. Bolo to uvedené na dvoch miestach.
Kedy Kamprad naposledy hovoril so svojím židovským priateľom Ottom Ullmannom?
V roku 1993 prišlo prvé odhalenie, že Kamprad sa angažoval vo fašistickom hnutí. Otto Ullmann bol veľmi šokovaný a nahnevaný.
