Tridsiate výročie Sviečkovej demonštrácie
Sviečková demonštrácia: Išli sme do toho ako nevinné deti Čítajte Tisícky ľudí stáli so sviečkami na námestí a modlili sa. Polícia ich však surovo zbila a použila vodné delá. Pred tridsiatimi rokmi o proteste za náboženskú slobodu aj občianske práva na Slovensku písali na celom svete. Táto akcia bola jedným z najvýznamnejších vystúpení proti komunistickému režimu a predznamenala Nežnú revolúciu.
Hoci hnacím motorom demonštrácie bola tajná cirkev, jej organizátori žiadali nielen náboženskú slobodu, ale aj úplné dodržiavanie občianskych práv v Československu pre všetkých - veriacich aj ateistov. Nemali veľké očakávania, no to, čo sa 25. marca 1988 udialo, predbehlo aj ich najdrsnejšie predstavy.
Ako to videli zahraniční novinári
Reportér rakúskej ORF: Prekvapilo ma toľko odvážnych Slovákov Čítajte Na zaplnené Hviezdoslavovo námestie v Bratislave vtrhli so zapnutými húkačkami a modrými majákmi autá Verejnej bezpečnosti a vrážali do ľudí. Demonštrantov so sviečkami kropili kvapky dažďa a zakrátko aj prívaly vody z vozidiel technických služieb.
V ľudskom virvare sa miesilo odriekanie modlitby so štekotom policajných psov. Toto šialené predstavenie s úžasom i obavami sledovala aj desiatka zahraničných reportérov zo západných médií. Bol 25. marec 1988. Traja z nich pre SME spomínajú, ako tieto chvíle prežívali.
Rozhovor s Elizabeth Åsbrink
Autorka kníh o fašizme: Demokracia nie je sexi, ale je spravodlivá a bezpečná Čítajte Je spisovateľkou a zároveň novinárkou, ktorá neváha zaťať do živého. Keď odhalila fašistickú minulosť zakladateľa IKEA, mnoho Švédov sa na ňu nahnevalo. Nedala sa odradiť. Naďalej prednáša o fašizme a švédskej identite. Elisabeth Åsbrink prišla na Slovensko diskutovať o fašizme na Stredoeurópske fórum.
Je veľmi rada, že reagujeme na brutálnu vraždu novinára tak dôstojne a s takým zápalom na plných námestiach. „Ak dokážete ľudí presvedčiť, že dokážu prispieť k zmene, prináša to nádej a skutočne dokážu tú zmenu priniesť,“ hovorí v rozhovore Ely Rybárovej.
Prečo je dobré, ak škôlkari švindľujú
Klame vás dieťa? Nepanikárte, mali by ste oslavovať Čítajte Dobrá výchova nie je o tom hovoriť pravdu, ale nahlas odmietnuť, ak ju niekto nehovorí. V prípade detí by ste však varovný prst zrejme dvíhali zbytočne.
„Deti od troch rokov majú živú predstavivosť a často do nej prenikajú ich osobné želania, ktoré vydávajú za pravdu. Ešte sa len učia rozlišovať medzi skutočnosťou a vlastnými predstavami,“ hovorí detská psychologička Eva Gajdošová. Vedomé klamstvo v ich prípade odzrkadľuje schopnosť premýšľať, teda osvojovanie si nových schopností. Zároveň sa tým rozvíja osobnosť dieťaťa. A má to aj ďalšie výhody. Aké, zisťoval Mário Šmýkal.
Návod na zvládanie smutných chvíľ
Strata práce, alebo rozvod. Ako sa vyrovnať so zlými správami? Čítajte Strata zamestnania, nečakaný rozchod, šokujúca diagnóza či strata blízkeho. V priebehu života sa človek môže stretnúť s mnohými podobami zlých správ, niekedy aj viacerými naraz.
Pod dlhodobou ťarchou nepríjemných udalostí trpí telo aj myseľ. Zlé správy v akejkoľvek forme majú na telo okamžitý účinok. Limbický systém mozgu, ktorého časti spolupracujú na tvorbe emócií, vzplanie. Tragická správa spustí reťazec hormonálnych zmien. No z dlhodobého hľadiska je prínosnejšie, ak sa pred zlými správami nebudete brániť. Prečo, vysvetľuje Zuzana Matkovská.
Príbeh manželky československého prezidenta
Hana Benešová bola skutočná prvá dáma, do jej života zasiahli osmičkové roky Čítajte Pre krajiny východnej a strednej Európy je príznačné, že po boku prezidentov sa na verejnosti neobjavujú prvé dámy. V Česku a na Slovensku vykonávajú svoje pôvodné povolanie a len vo výnimočných situáciách reprezentujú svojich manželov pri oficiálnych príležitostiach najvyššieho rangu.
Hana Benešová, manželka prezidenta Eduarda Beneša bola výnimkou.„Tichá, jemná, krásna. Trpezlivá a skromná. Ovládala umenie krajného sebazaprenia vedľa muža tak preťaženého prácou, ako bol minister a neskôr prezident Beneš. Dokonalá dáma v zmysle osobnej kultúry a obetavej rodinnej a spoločenskej služby,“ povedal o nej spisovateľ Karel Čapek.
Beata
Balogová
