Hladomor trápi ľudstvo od nepamäti. Je považovaný za jednu z najhorších prírodných katastrof na Zemi. Má široký a dlhodobý účinok, škody spôsobené hladom môžu pretrvávať mesiace ba i roky.
Často ho vyvolajú iné prírodné katastrofy, ničí celé dediny a vyvolá masový exodus. Smrť v dôsledku hladovania a podvýživy je pomalá a bolestivá. Zvyčajne postihuje najbezbrannejších - deti a starších.
Veľký hladomor v Írsku v polovici 19. storočia vyvolala pleseň zemiaková, ktorá spôsobila totálnu neúrodu zemiakov.
V Bengálsku zomrelo v roku 1770 od hladu desať miliónov ľudí v dôsledku dlhého sucha a obchodnej politiky Východoindickej spoločnosti, ktorá nútila farmárov pestovať výnosnejšie indigo a ópium namiesto oveľa lacnejšej, ale výživnejšej ryže.
Dva milióny Vietnamcov vyhladovalo na sklonku druhej svetovej vojny sucho, povodne biblických rozmerov a drancovanie krajiny japonskými okupantmi.
Najväčšie tragédie spôsobené hladom v 20. storočí však majú na svedomí dvaja poprední komunistickí lídri - Josif Stalin a Mao Ce-tung.
Kulak – nepriateľ štátu
Prvý veľký hladomor postihol Sovietsky zväz v rokoch 1921 až 1922. Krajina sa zmietala v problémoch. Desaťtisíce mužov padli na bojiskách prvej svetovej vojny.
V roku 1917 sa vlády zmocnili boľševici, no museli o ňu zápasiť v krvavej občianskej vojne. Zásoby potravín často zhabalo vojsko (červené i biele), takže mnohí roľníci prestali pestovať plodiny v obave, že nebudú žať to, čo zasiali. K tomu sa pridalo dlhé sucho a zlá úroda obilia. Dôsledkom bolo odhadom päť miliónov mŕtvych.
O desaťročie neskôr sa katastrofa zopakovala v ešte väčších rozmeroch.
