Myslíme len na to, že chmeľ je naše zlato, chmeľ národa je tmel, spieva sa v legendárnej hudobnej komédii Starci na chmelu. Tento refrén si kedysi mohli pokojne nôtiť aj pestovatelia tejto plodiny na západnom Slovensku.
Chmeľ ako jedna z troch základných surovín na výrobu piva poskytuje pivu typickú horkú chuť, prispieva k tvorbe charakteristickej arómy a má ďalšie technologicky dôležité vlastnosti.
Ešte v roku 1990 sa v bývalom Československu pestoval chmeľ na približne 12-tisíc hektároch, čo bolo trinásť percent svetovej rozlohy chmeľníc. Bývalá federácia sa pýšila titulom chmeľová veľmoc. Svojím dielom k tomu prispievalo aj západné Slovensko. Ale to všetko už zostalo len v nostalgických spomienkach.
Zostali štyria
„V roku 1990 pestovalo chmeľ na západnom Slovensku štyridsať pestovateľov na ploche tisícštyristo hektárov. Dnes zostali už len štyria - Soblahov, Trenčianska Turná, Nemšová a Čachtice a rozloha slovenských chmeľníc sa zredukovala na desatinu,“ vysvetľuje v kancelárii firmy Slovchmeľ v Hornej Strede Marián Menšík z Banskobystrického pivovaru Urpiner.
Práve jeden zo štyroch najväčších pivovarov na Slovensku pred štyrmi rokmi kapitálovo vstúpil do spoločnosti na spracovanie chmeľu so zámerom zastaviť úpadok slovenského chmeliarstva.
Spracovateľský závod v Hornej Strede uviedli do prevádzky začiatkom 80. rokov. Keďže pestovanie chmeľu sa sústreďovalo prevažne na území okresov Trenčín, Topoľčany, Piešťany a Trnava, z hľadiska dopravy a logistiky bola Horná Streda prirodzená voľba.
Na Slovensku sa pestoval chmeľ už aj pred druhou svetovou vojnou. Podľa štatistík z roku 1928 to bolo na ploche dvesto hektárov. V roku 1939 však jeho pestovanie úplne zaniklo. Pod zánik sa podpísala nielen hospodárska kríza, ale aj nedostatok odborníkov s odbornými vedomosťami a zlá kvalita chmeľu, o ktorý pivovary strácali záujem.
K oživeniu došlo v roku 1956, keď vybudovali prvú chmeľnicu v Častkovciach. K nej postupne pribúdali na západnom Slovensku ďalšie.
