BRATISLAVA. Pre útok na Sergeja Skripaľa pôjde slovenský veľvyslanec v Rusku Peter Priputen domov na konzultácie.
Minister zahraničia Miroslav Lajčák nevylúčil, že Slovensko môže vyhostiť aj ruských diplomatov.
Povolanie veľvyslanca na konzultácie je skôr diplomatickým gestom, neovplyvňuje každodenný chod ambasády, keď ho vo vzťahu s domovskou krajinou vo všetkom zastúpi ambasádna dvojka.
“Za 25 rokov sme ešte nepovolali nášho veľvyslanca, je to vážny krok.
„
Minister Lajčák však zdôraznil, že za 25 rokov ešte nikdy nepovolali veľvyslanca na konzultácie a že ide o vážny krok.
Osamotené Slovensko?
Konzultácie s veľvyslancom sú reakciou na utorkový krok osemnástich krajín EÚ, ktoré sa v súvislosti s chemickým útokom na Sergeja Skripaľa a jeho dcéru rozhodli vyhostiť niekoľkých diplomatov. Spolu s USA ide o viac ako sto diplomatických pracovníkov z Ruska.
Slovensko sa ako jediná krajina V4 k vyhosteniu diplomatov nepridalo. Kým predseda parlamentu Andrej Danko a šéf Smeru Robert Fico považujú predvolanie ruského veľvyslanca za dostatočné, prezidentovi Andrejovi Kiskovi to nestačí. V utorok si preto zavolal štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Lukáša Parízka.

Ten nevylúčil, že Slovensko diplomatov môže vyhostiť, ak vyšetrovanie priamo poukáže na Rusko.
Minister Lajčák po rokovaní vlády povedal, že rozhodnutia o vyhostení diplomatov sa nedejú na úrovni ministerstva zahraničných vecí. S kritikou nesúhlasí. "Zachovali sme sa ako spoľahlivý partner a spojenec a prijímame aj ďalšie kroky," povedal.
Odovzdávali inštrukcie
Bývalý minister zahraničných vecí SR a analytik Pavol Demeš tvrdí, že Lajčák konal v rámci možností, ktoré mal. "Minister Lajčák operuje v politickom prostredí, ktoré vymedzuje predovšetkým vládna koalícia. Urobil dôležitý krok, keď pozval nášho veľvyslanca v Moskve na konzultácie. Po ňom môžu nasledovať ďalšie kroky," hovorí.
Je presvedčený o tom, že rezort diplomacie sa snaží aj spojenecké záväzky napĺňať. "Iní vládni a parlamentní aktéri by mu mali viac načúvať a dôverovať," dodáva.

V minulosti sa konzultácie využívali na to, aby veľvyslanec dostal nové pokyny od vysielajúcej krajiny, často však nešlo o osobné stretnutie.
Teoreticky môže veľvyslanec odovzdať na Slovensku informácie, ku ktorým sa dostal, napríklad, ak sa obáva, že nie je bezpečné, aby ich posielal na diaľku.
Ráznejším krokom ako povolanie veľvyslanca na konzultáciu je jeho úplné stiahnutie, po čom by sa znížila úroveň diplomatických stykov medzi krajinami. Zastúpenie Slovenskej republiky v Moskve by naďalej pracovalo, no riadil by ho „iba“ chargé d’affairs, čo je diplomaticky nižšia funkcia a tomu by sa prispôsobovali aj jeho formálne a neformálne kontakty v Moskve.
Až v tomto prípade by sa dali očakávať odvetné opatrenia Ruska, najmä stiahnutie ruského veľvyslanca zo Slovenska. Takto ďaleko sa však situácia zatiaľ neposunula.

Beata
Balogová
