BRATISLAVA. Na západe či juhu Slovenska sa síce mohla uplynulá zima zdať slabá, no neplatí to univerzálne pre celé Slovensko. Keď sa začiatkom týždňa lesník a fotograf Karol Kaliský išiel pozrieť do lesa v okolí Tatier, zostal prekvapený.
„Myslel som si, že si odhrniem trochu snehu, a tam by som prespal. Keď som vykopal jedenapolmetrovú jamu, tak som od toho zámeru upustil,“ hovorí Kaliský. Topiaca sa snehová pokrývka zároveň na jar poslúži ako cenná zásobáreň vody.
Vďaka relatívne teplému januáru síce začali kvitnúť napríklad snežienky, no tie aj na prípadné následné ochladenia nie sú až také citlivé. Kvety, no najmä cibuľky, ktoré sú pod zemou, dokážu bez problémov prežiť aj mrazy.
Vlny chladu však znamenali komplikácie najmä pre sťahovavé vtáky, ktoré sa už začiatkom marca začali hýbať späť zo svojich zimovísk.
„Tento rok bol špecifický tým, že sa relatívne neskoro ochladilo aj v južnej časti Európy. Veľa vtákov zahynulo, napríklad v Bulharsku museli bocianom pomáhať aj ľudia,“ vysvetľuje Jerguš Tesák z občianskeho združenia Prales.
Prvé jarné dni v Prievidzi privítali veľkonočnou výzdobou (+FOTO) Čítajte Vôňa lesa prezrádza jar
Spev vtákov je na rozdiel od rozkvitnutých snežienok jedným z neklamných znakov príchodu jari. Po zime sa totiž pre ne začína obdobie párenia, samčeky sa musia predvádzať pred samičkami, spevom si taktiež istým spôsobom označujú svoje teritórium.
Kým napríklad drozdy, sýkorky či rôzne sovy sa spevom a tokaním na párenie ešte len pripravujú, dravé vtáky o takomto čase už zvyčajne sedia na vajciach. „Na vajciach sedí napríklad sokol sťahovavý, o chvíľu by mal zahniezdiť aj orol skalný,“ hovorí Tesák.
“Každé miesto má na jar svoju špecifickú vôňu, či už smrekový les, limbový, inak vonia aj lúka v podhorí.
„
Okrem sluchu sa však príchod jari dá spoľahlivo rozoznať aj čuchom. S príchodom jari sa začínajú z pôdy uvoľňovať živiny naspäť do rastlín, stromy postupne do konárov vyháňajú miazgu.
„Každé miesto má na jar svoju špecifickú vôňu, či už smrekový les, limbový, inak vonia aj lúka v podhorí. So zaviazanými očami by som spoznal aj to, že stojím v bukovom lese,“ hovorí Kaliský. Vôňa jari sa okrem rastlín šíri aj zo samotnej pôdy.
Vo všeobecnosti je totiž až 80 percent života ukrytého v pôde, ktorá je plná mikroorganizmov a baktérií a ďalších rozkladačov organického materiálu. Špecifickú vôňu je cítiť najmä v okamihu, keď človek vezme do ruky pôdu a rozmrví ju. Práve vôňa znamená, že pôda je živá a prebiehajú v nej látkové premeny.
Hladné medvede
Relatívne dlhá zima v horských oblastiach podľa ochranárov znamená, že jar spojená aj s párením zvierat nastúpi čoskoro s veľkou intenzitou. „Zvieratá sa totiž musia rýchlo rozmnožiť a stihnúť pripraviť seba, ale hlavne mladé na ďalšiu zimu,“ vysvetľuje Kaliský.
Trochu odlišná situácia je pri medveďoch. Tie zvyčajne mladé privádzajú na svet v januári, teda uprostred zimného spánku. Aj keď väčšina medveďov je už v týchto dňoch prebudená, v tatranskom lese sa dnes ešte medvedica s tohtoročnými mladými stretnúť nedá.
Von vyjdú len dospelé jedince, samce a medvedice, ktoré žiadne mladé nemajú, prípadne sú už staršie. Po zime hľadajú nejakú potravu, mladé výhonky rastlín, prípadne zdochliny zvierat, ktoré zimu nezvládli. Medvedice s mladými ešte zvyčajne o takomto čase vyčkávajú v brlohu na o čosi lepšie podmienky.
Beata
Balogová
