Juraj Bartoš
Najpamätnejším hudobným zážitkom od Laca je pre mňa platňa Sentimentálna trúbka. Kúpili mi ju ešte rodičia. S Lacom som sa nestretol veľakrát, spomínam si však, ako sme raz hrali pre prezidenta Klausa. Ja som si na tú príležitosť dal ušiť špeciálny oblek, pochválil ma zaň aj veľvyslanec z Litvy. Keď ma však zbadal Laco na skúške pred koncertom, začal sa hneď smiať. Ukázal na mňa: „Aha, Klement Gottwald. Nikdy som si nemyslel, že budem hrať v jednej kapele s Klemom na Hrade.“
Laco je z generácie, ktorú režim silno obmedzoval, existencia džezových hudobníkov bola na hrane. Laco bol však nesmiernou snahou, cieľavedomosťou a odhodlaním ísť si za cieľom vzorom pre všetkých.
Milan Lasica
Zaznamenal som ho koncom päťdesiatych rokov, niektorí hudobníci sa vtedy začali krútiť okolo džezu. Laca sme stratili v Prahe.
Najviac si spomínam, ako mi asi pred pätnástimi rokmi celý zľaknutý zavolal a oznámil mi, že Julo Satinský zomiera. Ja som o tom tiež nevedel.
