BRATISLAVA. Nový minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd) načrtol pred stredajším zasadnutím vlády SR svoje priority, ktoré by chcel počas svojho funkčného obdobia zapracovať do legislatívnej podoby. Ako uviedol, o viacerých témach už rokujú s koaličnými partnermi, v dohľadnom čase by mali byť jednotlivé zákony predstavené aj verejnosti.
Zmena voľby ústavných sudcov, exekúcie, policajná inšpekcia, voľba prezidenta Policajného zboru SR či zrýchlenie súdnych konaní, to sú hlavné témy, ktoré by chcel Gál presadiť.
Výstavná skriňa
Gál z Mosta: Facebook nie je smerodajný, aj v roku 2016 sa hovorilo, že sme skončili Čítajte Okrem toho by chcel zapracovať aj zmeny v obchodnom registri, ktoré by mohli byť akousi ´výstavnou skriňou´ toho, ako sa jednotlivé veci dajú zlepšiť či zefektívniť.
„Medzi priority môžeme zaradiť zmenu pri voľbe ústavných sudcov, voľbe policajného prezidenta, policajnej inšpekcie či exekúciách. Tiež by sme chceli v legislatívnom procese vylepšiť obchodný register, ktorý by mohol byť následne príkladom toho, ako sa dajú veci zlepšovať. Ešte pred tou ohavnou vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej bola téma ústavných sudcov prerokovaná v rámci Koaličnej rady, takže by sme sa k tomu mohli v dohľadnej dobe vrátiť. Rovnako tak k exekúciám, ktoré v súčasnosti azda najviac zaťažujú justičný systém," uviedol Gál.
Pri zmenách v rámci nezávislosti policajnej inšpekcie však Gál naznačil možné problémy a komplikácie, ktoré by mohli proces predĺžiť. „Do tejto témy teraz zasiahli ľudia z môjho ministerstva. Existujú totiž dve rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva proti Českej republike, kde tento súd jasne vyjadril svoj právny názor, ako by mohla vyzerať forma nezávislej policajnej inšpekcie. Aj toto musím rešpektovať a zároveň sa tým riadiť, aby sme v budúcnosti nemali problémy," vyjadril možné obavy Gál. Podľa jeho slov je preto nutný dostatočný čas na zavedenie zmien a najmä ich legislatívnu prípravu.
K voľbe policajného prezidenta
Gál okomentoval aj informácie o tom, že legislatívny návrh na voľbu policajného prezidenta je pripravený z dielne ministerstva vnútra.
„Máte zlé informácie. Tento návrh nám bol doručený, ale nestotožnili sme sa s ním. Preto pripravujeme nové a nové možnosti, ako by sa dala voľba policajného prezidenta zmeniť," povedal Gál.
Jeho predchodkyňa Lucia Žitňanská (Most-Híd) avizovala, že viacero legislatívnych zmien má rezort spravodlivosti pripravených. Medzi nimi mala byť aj takzvaná exekučná amnestia. Gál nechcel konkretizovať, akým spôsobom sa rezort vysporiada so starými exekučnými konaniami, ktorých je odhadom na Slovensku okolo 3,7 milióna.
„Nehovorím, že to bude amnestia. Môže sa to spraviť akýmkoľvek spôsobom, v súčasnosti hľadáme ten najlepší variant. Ide totiž o dielčie úkony, ktoré treba zapracovať a zohľadniť," doplnil na margo exekúcii Gál. Podľa jeho slov je nutné otvoriť aj tému finančných odmien, pretože za súčasných podmienok je veľmi ťažké zohnať kvalitných a zodpovedných ľudí.
Gábor Gál sa narodil 22. novembra 1974 v Šali. Po ukončení gymnázia s vyučovacím jazykom maďarským v Galante študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Ako praktikant pôsobil v advokátskych kanceláriách JUDr. Janota a JUDr. Pavlikovská&Matkovčík a partneri. Bol zakladateľom a právnym analytikom Centra právnych analýz pri nadácii Kalligram. Gál bol zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky vo volebnom období 2002 - 2006 za SMK a stal sa členom Mandátového a imunitného výboru NR SR a Ústavnoprávneho výboru NR SR. Poslancom za stranu SMK-MKP sa stal aj po voľbách v roku 2006. Bol predsedom Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií a členom Ústavnoprávneho výboru NR SR. Spolu s ďalšími bývalými poslancami SMK-MKP založil 7. júna 2009 politickú stranu Most-Híd, kde sa stal podpredsedom, 12. júna 2012 bol opätovne zvolený za poslanca Národnej rady SR, rovnako tak v roku 2016. Od roku 2016 je predsedom poslaneckého klubu Most-Híd.
Po demisii vlády 15. marca 2018 sa v zrekonštruovanom kabinete na čele s Petrom Pellegrinim stal 22. marca ministrom spravodlivosti. Nominovala ho strana Most-Híd po tom, čo sa Lucia Žitňanská rozhodla nepokračovať vo vláde.
