BRATISLAVA. Slovensko je kapacitne a finančne poddimenzované na to, aby sa plnohodnotne zapojilo do spolupráce v rámci medzinárodných organizácií.
Výsledkom je, že sa na mnohých aktivitách podieľa len pasívne. Uvádza sa to v materiáli z dielne slovenského rezortu diplomacie.
Členstvo v organizáciách
V rokoch 2016 a 2017 bolo Slovensko členom viac ako 100 medzinárodných organizácií, do ktorých uhradila spolu 48,5 miliónov eur v roku 2016 a 45,9 miliónov eur v roku 2017.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR hodnotí tieto členstvá vo všeobecnosti pozitívne, napriek viacerým nedostatkom.
K rezervám slovenského členstva v medzinárodných organizáciách patrí napríklad "nedostatočné angažovanie súkromného sektora a slabé zapájanie slovenských podnikateľských subjektov do procesov verejných obstarávaní," tvrdí ministerstvo.
Prekážkou je podľa neho slabé povedomie o možnostiach zapojiť sa, ale často aj jazyková bariéra.
Pôsobenie odborníkov
Rezort naopak vyzdvihuje úspešné kandidatúry a pôsobenie odborníkov v rôznych orgánoch medzinárodných organizácií.
Ide napríklad o úspešnú kandidatúru SR do Rady OSN pre ľudské práva alebo pôsobenie slovenského fyzika Karla Šafaříka v Európskej organizácii pre jadrový výskum (CERN).
Kvôli nedostatočným výsledkom v rokoch 2016 a 2017 sa Slovensko rozhodlo ukončiť členstvo v Organizácii OSN pre priemyselný rozvoj (UNIDO), Medzinárodnej asociácii sociálneho zabezpečenia (ISSA) a Európskom centre pre sociálnu politiku a výskum (ECSWPR). Momentálne zvažuje vystúpenie z Medzinárodnej cestnej federácie (IRF).
Napriek tomu však rezort diplomacie vo všeobecnosti odporúča rozšíriť zoznam medzinárodných organizácií, do ktorých bude SR pravidelne prispievať, a navýšiť pravidelné dobrovoľné príspevky.
