BRATISLAVA. Spevácky zbor Comenius bol vo vládnom hoteli Bôrik pripravený na začiatok slávnostnej ceremónie. Ministerstvo školstva koncom marca oslavovalo Deň učiteľov. Pri tejto príležitosti dostalo viac ako 60 pedagógov ocenenie za svoju prácu.
Predpokladaný začiatok o jedenástej predpoludním sa však odkladal. Čakalo sa na ministerku školstva za SNS Martinu Lubyovú.
Prišla s dvadsaťminútovým meškaním, ospravedlnila sa, že pre búrlivé marcové udalosti musela ešte vybavovať neodkladné veci.
Slávnostná ceremónia, ktorá nasledovala, trochu symbolizovala stav slovenského školstva. Strojený prednes moderátorky, okázalosť, zviazanosť, formálne frázy od predstaviteľov ministerstva k učiteľom a naopak.
Krátko na to, ako vedkyňu Lubyovú Slovenská národná strana nominovala do funkcie namiesto úradníka Petra Plavčana, nová ministerka vyhlásila, že ponuku prijala aj preto, lebo ju so SNS spája „národné cítenie“.
Aj oceneným učiteľom na záver programu zbor zaspieval hymnickú pieseň Aká si mi krásna. Miestami v sále vládla atmosféra, ako keby tam pred tridsiatimi rokmi zastal čas.
Márne nádeje
Keď Martina Lubyová, dlhoročná akademička zo Slovenskej akadémie vied, a dcéra jej bývalého predsedu Štefana Lubyho, prešla na ministerstvo, odborná verejnosť dúfala, že sa veci môžu pohnúť k lepšiemu. Prešlo pol roka a počiatočné nadšenie už väčšinu ľudí opustilo.
„Očakávalo sa, že ako vedkyňa bude mať Lubyová koncepčné myslenie, ktoré tak zúfalo na ministerstve chýba. Ukázalo sa, že byť vedcom nie je žiadnou zárukou na to, aby niekto mohol ministerstvo viesť dobre,“ hovorí Juraj Hipš z mimovládneho Komenského inštitútu. Nekoncepčné uvažovanie sa napríklad ukázalo pred rokom, keď ministerstvo na nárast extrémizmu odpovedalo len tým, že pridalo hodinu dejepisu.
