BRATISLAVA. Mimovládne organizácie sú veľkou rodinou rôznych právnych foriem formálne založených organizácií, právnických osôb, ktoré registruje, resp. eviduje štát.
Tisíce organizácií vznikli z vôle ľudí konať dobro alebo všeobecne prospešnú činnosť.
Na stránke Ministerstva vnútra SR to napísal splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti Martin Giertl. Úspechy úradu považuje rovnako aj za úspechy tretieho sektora.
"Príbeh Slovenska vďaka mojim skúsenostiam vnímam kontinuálne aj cez rolu mimovládnych neziskových organizácií. Tretí sektor dokázal za 28 rokov svojej existencie v mnohých oblastiach suplovať, resp. dopĺňať štátnu správu, samosprávu a podnikateľský sektor," uvádza splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti.
Systém otvorenej politiky
Bez mimovládnych organizácií by Slovensko nedosiahlo hospodársky úspech, sociálny zmier, ani by neboli zrealizované resp. navrhované zlepšenia a reformy", podotýka Martin Giertl.
Mimovládky žiadajú reformy na súdoch i polícii Čítajte O expertízu mimovládnych neziskových organizácií sa opierajú aj na úrade splnomocnenca.
"S mimovládkami intenzívne spolupracujeme v témach vlády otvorenej pre dialóg, otvorených informácií, otvoreného vzdelávania, vedy a výskumu, otvoreného súdnictva. Sú súčasťou národného projektu Participácia, ktorý pri tvorbe verejných politík na všetkých úrovniach výkonu verejnej moci štátnej správy a samosprávy prepája orgány verejnej správy s mimovládnymi organizáciami,“ dodáva splnomocnenec.
Ministerstvo vnútra SR a Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti v spolupráci s MVO, právnickými fakultami a Centrom právnej pomoci rozbiehajú projekt pomoci obetiam trestných činov.
Podľa splnomocnenca Giertla by všetci mali lepšie poznať podmienky existencie MVO, konanie a prácu, aby im rozumeli a rešpektovali ich.
Dodáva, že ak sa otvárajú témy, ktoré sa týkajú práce alebo existencie mimovládok, treba, aby najprv s nimi kompetentní partnersky komunikovali a hľadali riešenia spoločne.
ĽSNS: Mimovládky ako zahraniční agenti
Mimovládne organizácie pôsobiace na Slovensku, ktoré sú priamo či nepriamo napojené na financovanie zo zahraničia, by sa mali od júla povinne registrovať do novovytvoreného Registra zahraničných agentov, ktorý bude spravovať Ministerstvo vnútra (MV) SR.
V novele zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby to navrhujú poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS), ktorí právnu normu predložili do parlamentu.
Strana Mariana Kotlebu tvrdí, že právnou normou chce sprehľadniť štruktúru a činnosť mimovládnych neziskových organizácií, ktoré sú akýmkoľvek spôsobom napojené na financie zo zahraničia a ktoré vykonávajú propagačnú a agitačnú činnosť na území SR.
"Množstvo mimovládnych organizácií, ich členov a zamestnancov sa za príspevky od zahraničných sponzorov snaží ovplyvňovať verejnú mienku na Slovensku. Snahou týchto mimovládnych organizácií je formovať verejnú a politickú mienku na Slovensku tak, aby bola v súlade s predstavami zahraničného sponzora," tvrdia predkladatelia.
Podľa ĽSNS ktokoľvek, kto za peniaze od zahraničnej osoby alebo za odmenu od zahraničnej ambasády presadzuje na území suverénneho štátu ideológiu a záujmy svojich zahraničných sponzorov, spadá pod označenie "zahraničný agent".
Strana je preto presvedčená, že vytvorenie takéhoto registra pomôže sprehľadniť financovanie a činnosť neziskových organizácií presadzujúcich záujmy zahraničných subjektov a zároveň sprísniť dohľad nad ich pôsobením. MVO, ktoré spadajú pod pôsobnosť tohto novelizovaného zákona, budú zároveň musieť v každej propagačnej aktivite pri názve svojej organizácie uviesť aj zreteľný dodatok "Pozor! Zahraničný agent".
Táto povinnosť sa má týkať tlačených propagačných materiálov, webstránok, videí, reklám, verejných vystúpení či akýchkoľvek iných aktivít. ĽSNS chce takto "ochrániť verejnosť pred systematickým posilňovaním vplyvu cudzích záujmov a ideológií".
Mimovládne neziskové organizácie, ktoré by nesplnili tieto nové povinnosti, majú byť finančne sankcionované.
"Zahraniční agenti, ktorí závažne porušia ustanovenia tohto zákona, môžu byť súdnym rozhodnutím označení ako nežiaduci. V takom prípade budú títo zahraniční agenti zrušení a ich činnosť na území Slovenskej republiky bude zastavená," dodáva ĽSNS.
S podobnou právnou úpravou prišla ĽSNS aj v roku 2016, zahlasovalo za ňu však iba 18 poslancov. Okrem kotlebovcov ju vtedy podporilo aj šesť prítomných poslancov Sme rodina.
