Obraz zo školských lavíc v Banskobystrickom kraji. Jedna časť triedy tvrdí, že Marian Kotleba je druhý Hitler, druhá má na telefóne nálepky jeho krajne pravicovej strany ĽSNS a demonštratívne ich ukazuje a tretia nevie, čo si o ňom má myslieť.
Pre expertku banskobystrického Centra komunitného organizovania (CKO) Zuzanu Szabóovú, ktorá vedie program Školy za demokraciu, bola táto trieda prekvapením. No nie pre tretinovú podporu extrémistov. Preto, že napriek rôznym a vyhraneným názorom spolu spolužiaci veľmi dobre vychádzali.
Fanúšikovská základňa extrémizmu medzi mladými na Slovensku vyzerá podobne ako v tejto triede, len vzťahy medzi zástancami a odporcami zďaleka nie sú také ideálne.
Viac ako tretina mladých ľudí od 18 do 39 rokov podľa prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) z roku 2017 sympatizuje s aktivitami, programom a konkrétnymi krokmi Kotlebovej ĽSNS a mnohí z nich by ich volili.
Najviac sympatický im je ich plán znížiť počet poslancov, obmedziť dávky pre Rómov, ako aj kritika súčasného štátneho zriadenia.
Aj u tých, čo dosiaľ ešte nemohli voliť, je to podobné. Podľa riaditeľa CKO Maroša Chmelíka by v programe Školy za demokraciu „asi tretina žiakov od 15 do 18 rokov išla voliť Kotlebu hneď, tretina by ho nešla voliť a tretina nie je úplne rozhodnutá“.
V banskobystrických školách sa snažia povzbudiť študentov, aby sa zamysleli nad tým, čo počúvajú doma, v televízii či na mítingoch. (zdroj: SME - Ján Krošlák)Extrémizmus je stále populárny
CKO organizovalo v Banskej Bystrici protifašistickú iniciatívu Nie v našom meste a svoju prácu v tomto smere zďaleka nepovažuje za ukončenú. Po voľbách v Banskej Bystrici, v ktorých župan Marian Kotleba prehral, podľa Chmelíka nastalo veľmi nebezpečné uvoľnenie.
„Ľudia majú pocit eufórie, že sme Kotlebu porazili. Už o tom ani nechcú veľmi rozprávať, lebo si myslia, že sa to vyriešilo zvolením Jána Luntera na post župana. Ale neporazili sme ho preto, že mal menej hlasov ako pred štyrmi rokmi, on aj celá jeho strana ich mali dokonca viac. Akurát prišlo voliť viac ľudí,“ vysvetľuje Chmelík.
