BRATISLAVA. Počas Nežnej revolúcie kachličkoval, aby sa po nej stal jedným z najvplyvnejších mužov slovenského zdravotníctva, šéfom východniarskeho krídla Smeru, korunným princom tejto strany, ktorý nakoniec boj o priazeň Roberta Fica prehral so šéfom bratislavskej vetvy Robertom Kaliňákom.

Nástupnícke ambície po Ficovi, ktorý v roku 2014 kandidoval na prezidenta, Pavlovi Paškovi zlomila kauza plánovanej kúpy CT prístroja v Piešťanoch, s ktorou v skutočnosti nič nemal.
Fico ju však podľa komentátora Trendu Mariána Leška v rozhovore pre SME z roku 2016 využil na to, aby Paškovi spočítal to, že napriek jeho zákazu brojil počas prezidentskej kampane proti Kaliňákovi.
Paška, ktorý bol považovaný za chránenca veľkopodnikateľa a jedného z domnelých akcionárov Smeru Juraja Širokého, po odchode z postu šéfa parlamentu na konci roku 2014 prišiel o dva roky neskôr aj o podpredsednícku stoličku v Smere. Zomrel v piatok 6. apríla na infarkt. Mal 60 rokov.
Z filozofa na kráľa zdravotníctva
Za socializmu vyštudoval marxisticko-leninskú filozofiu a estetiku. K tejto ideológii mal zrejme blízko, keďže bol šéfom Socialistického zväzu mládeže, čo bolo organizácia, v ktorej sa regrutovali budúci komunisti. Štúdium na vysokej škole ukončil v roku 1985.
Do revolúcie pôsobil v košickom krajskom osvetovom stredisku či na obvodnom národnom výbore. V týchto inštitúciách mohli pracovať zväčša ideologicky spoľahliví ľudia. Nežnú revolúciu v roku 1989 si podľa vlastných slov podobne ako Fico nevšimol.